V predošlej časti sme vám napísali o našich spoločných zážitkoch z Atén. Nájdete tam tipy, čo všetko sa dá s malými deťmi v hlavnom meste antiky vidieť. A tiež taký náš návod, ako si celý výlet nakoncipovať tak, aby si ho užila celá rodina. Sľúbili sme ešte ďalšiu časť o bližších info z našej cesty na vlastnú päsť, a teda prípravy a organizácie celého tripu z pohodlia domova. Ak by ste mali nejaké doplňujúce otázky, neváhajte sa pýtať v komentároch alebo cez náš Facebook page.
Na úvod len pripomeniem, že sme leteli začiatkom marca, na 7 dní, s 2 ročnou Lulu, s 5-mesačným bábom v brušku a odvážnym tatinom, ktorí sa na to celé s nami dal 🙂
1.Ako sme išli
Leteli sme s Ryanairom z Bratislavy. Tentokrát sme cestovali z Nitry, nášho aktuálneho prechodného bydliska. Prekvapila nás možnosť parkovať pri letisku za celkom v pohode peniaze (1 týždeň = 35 EUR). Ako tehotná som si nevedela predstaviť motať sa ešte po autobusoch, tak sme si zabookovali tento parking a oplatilo sa. V cene bol aj pár-minutový transfer priamo na letisko. Lu doň noblesne vstúpila aj so svojim novým tigríkovským kufríkom, ktorý dostala na svoje druhé narodky. Boli nerozluční 🙂 Po chvíľke naháňania sa po letisku sme sa presunuli k check-inu, kde nám dali nálepku na kočík a poslali nás s ním až k lietadlu.
Najnáročnejšia však bola kontrola batožiny. Cestovali sme len s príručnou batožinou, čo bola zatiaľ moja najväčšia “baliaca” výzva. Zbaliť troch ľudí do dvoch (malých) kusov batožiny :). No ďalšia výzva bola prejsť cez kontrolu bez toho, aby sme zdržali rad na polhodiny. V príručnej batožine sme mali všetkú drogériu, lieky, elektroniku a bolo potrebné všetko pracne vykladať. Popri tom riešiť rozlietanú Lulu, veľké brucho, pohyblivý pás a milión drobností. No nakoniec sme to nejak dali a lepšie si všetko premysleli na cestu späť. Letenky nás nevyšli úplne najlacnejšie, tak sme v rámci šetrenia neobjednávali ešte aj batožinu, ale určite by to bolo pohodlnejšie.
Ku “gejtu” sme sa dostavili tesne pred otvorením, nedávame si už veľké časové rezervy, aby sme zbytočne nepredlžovali cestu. Miško zatiaľ dal spať Lu do nosiča, aby sme to nemuseli riešiť v lietadle. A ja som sa postavila do radu. Ten sme si museli vyčkať, ale potom nás Ryanair milo prekvapil zdarma “priority” boardingom. Kočík sme pri lietadle poskladali a podľa pokynov nechali pri schodíkoch. A užívali si ten nepoznaní pocit, že ideme do lietadla medzi prvými. Cestou tam letela Lu ešte ako dieťa do dvoch rokov, tak sedela zdarma na mne (keď nerátam poplatok 20 EUR). Cestou späť mala už ako 2-ročná veľkáčka vlastné sedadlo. Nestihli sme to do narodiek, tak sme ho museli zaplatiť. Ale musím povedať, že to bolo pre nás všetkých rozhodne pohodlnejšie 🙂 (bližšie detaily k lietaniu s rodinou cez Ryanair planujem rozpísať v jednom z nasledujúcich článkov – dám echo cez náš Facebook Page, kedy to bude).
A ako sme zvládli let s Lu a bruškom? Trval len dve hodiny, tak to zbehlo. Prvú hodinu sme sa Lu snažili vyplniť jedením, pitím, čítaním knižiek, hraním sa a keď už Lu nevedela čo so sebou a začala obťažovať spolucestujúcich (napr. ťahaníM vlasov pána pred nami :D), pustili sme jej tablet s obľúbenými detskými videjkami a rozprávkami. Niekoho to možno pohorší, ale podľa mňa vo vyhrotených situáciách je to veľká pomoc. Lu tak netrávi celé dni, tak tá troška z nej určite nespraví retardované dieťa. Let nebol jednoduchý, ale Lu to zvládala oveľa lepšie, ako keď prvýkrát letela v 14 mesiacoch. To bolo neskutočne živelné obdobie, kedy udržať ju sústredenú aspoň chvílu na jednom mieste bolo veľmi náročné. No teraz, aj napriek obdobiu vzdoru, sa s ňou dalo zvládnuť oveľa viac. Zvládla by už podľa mňa aj dlhší let – no určite nejakým väčším lietadlom, kde by sa dalo aj pobehať a nejaký čas vykryť spaním. Tak uvidíme, čo prinesie budúcnosť 🙂
2. Kde sme bývali
Ako tehotná som úplne iná a mám iné potreby, ako keď tehotná nie som. Rozhodne mi nehrozí žiadny couchsurfing, ktorý mám inak veľmi rada. Tak som si povedala, že dáme si niečo pohodlné v hoteli pri mori. Veď mimo sezóny by mohli byť dobré ceny. No hoteli, ktoré sa mi zdali dostatočne komfortné, ponúkali ubytko za astronomické ceny a ani to vlastne nebol nejaký extra komfort vzhľadom k vysokej cene.
Tak som sa pozrela na naše obľúbené airbnb a našla som krásne ubytká za zlomkové ceny. A priestor samozrejme neporovnateľne väčší. A utvrdila som sa, že toto je spôsob bývania na cestách, ktorá našej rodine najviac vyhovuje. Nízkonákladový, priestranný, praktický a ako stvorený pre rodinu. Podarilo sa nám nájsť bytík presne v lokalite, ktorú sme hľadali. Palaio Faliro. 25 min. električkou do centra, pláž, park, ihriská pre deti, prístav a boardwalk na prechádzky (viac info k tejto lokalite nájdete v predošlom článku).
Mali sme prenajatý dvojizbový byt. Obývačka s (vybavenou) kuchynkou a záhradkou + spálňa. A teda možnosť si niečo aj uvariť, pohodlne sa rozložiť s malým dieťaťom a lokálny rozmer cestovania k tomu. Jednoducho, bývali sme si ako Gréci 🙂 Chodili nakupovať do ich marketov a jesť do lokálnych reštík. A aj moje tehotné ja bolo spokojné. Bytík bol veľmi príjemný – pohodlná posteľ, pekná kúpeľka, mäkký gauč a veľké okno do záhrady. Za necelých 40 EUR za noc na tri osoby. No nekúp to 🙂 Bola to naša malá oáza, kam sme sa vždy uchodení vracali. Jediné, čo by sme vytkli je, že nebol až taký svetlý ako ukazovali fotky. Odkedy sme rodina, trávime na ubytku viac času ako predtým, tak riešime aj detaily. Ale celkovo toto ubytovanie hodnotíme veľmi pozitívne. Tu je link, keby niekto potreboval konkrétny tip: https://cs.airbnb.com/rooms/11996077.
Ak vás zaujala možnosť ubytovať sa cez airbnb, tak vás pozývam registrovať sa tu a získať tak zľavu na svoj prvý pobyt 25 EUR. Tým, že to pôjde cez náš profil, v rámci referenčného programu tým získame aj my symbolický kredit na naše budúce cesty (pri všetkej úprimnosti 🙂 ).
3. Čo sme jedli
Stravu na cestách riešime vždy podobne. Tým, že málokedy bývame v hoteli a skoro nikdy cez cestovku, stravu nemáme zabezpečenú spolu s ubytovaním.
Prečo? Aby sme mohli byť flexibilní a nezávislí, presúvať sa kam potrebujeme a program nastavovať voľne podľa potreby (najmä tých najmenších z nás 🙂 ).
Ako to riešime? Niekedy varíme a niekedy jeme v reštike. Podľa situácie. Varenie na cestách má pre mňa svoje špeciálne čaro. Začína to už na trhu či v supermarkete, kde si všímame rozdiely v ponuke oproti našej krajine, skúšame nové veci a užívame si aj tie, ktoré poznáme z domu. No v inom šate. V Grécku nás zaujali najmä veľké mäsité rajčiny, čerstvá feta, voňavé olivy a jemný chlebík. Použili sme ich v mnohých jedlách. Z toho vyplýva, že varíme rýchle a ľahké recepty, ktorých príprava netrvá dlho a nie sme po nich odpálení ďalšie dve hodiny 🙂 Z trávenia či varenia. Takže ono to celé potom ani nie je taká veľká záťaž. Cestoviny, šaláty, vajíčka na x spôsobov, kuracie mäso. Napríklad. Koreniny a ochucovadlá sú veľmi často súčasťou vybavenia kuchynky, tak netreba všetko nakupovať. Keby sme nemali kuchynku a bývali len v hoteli bez stravy, nedoplatili by sme sa. A príprava jedla na hotelovej izbe – aj to sme zažili, ale dúfam, že s malými deťmi to už nezažijeme 🙂
Čo sa týka reštaurácií, v blízkosti bola jedna zaujímavá lokálna reštika. Tsitsiras and Mitsiras. Asi 3 minúty chôdze od bytu. Veľmi nás zaujal tradičný spôsob servírovania aj rôzne drobnosti. Napríklad fľaša vody a grécky aperitív uzo hneď na privítanie. Potom nasledovala minipolievočka v poháriku. Hlavný chod podľa priania. A nakoniec malý dezertík. To všetko patrilo k jednej objednávke hlavného jedla ako pozornosť. A krásne prestieranie v gréckom štýle k tomu.
Čo by sme vytkli je anglické zjednodušené menu pre turistov, kde sa nedalo podrobnejšie dozvedieť niečo viac o tradičných jedlách a obmedzená angličtina čašníkov tomu nepomáhala. A tak Miši hneď prvý večer po prílete ochutnal miestnu koziu špecialitu, spomienka na ktorú nás potom rozosmievala celý zvyšok pobytu. Varená kozia kosť v ryži so zálievkou z vývaru tej kosti. Uff. To sme nečakali ako špecialitu podniku. A on to ako správny východniar samozrejme zjedol, ale na ten výraz tváre nikdy nezabudnem 🙂 Všetky ostatné jedlá boli fajn, bola to proste smola prvého večera. No intenzívsmiechoty vždy, keď si na to spomenieme. A Miši sa odvtedy intuitívne vyhýba kozacine a pre istotu aj jahňacine 🙂
Ak by vám napadli akékoľvek ďalšie detaily, s ktorými by ste sa chceli poradiť, neváhajte sa s nami spojiť. Ryanair lieta do Atén najvýhodnejšie, určite odporúčame využiť túto možnosť, kým ešte je 🙂
Sledujte ďalej náš blog na Facebooku aj Instagrame. Priebežne pridávame zaujímavé stories aj info o nových článkoch 🙂 Ak sa vám ktorýkoľvek z nich zdá užitočný, budeme veľmi radi za like či share 🙂