Sú už síce za nami, no aj tak som sa rozhodla o nich napísať. Tento rok boli totiž pre mňa výnimočné…prvýkrát sa na nich už tak plnohodnotnejšie zúčastnila aj moja Lu a zapálila sviečku mojej mamine…jej babine, ktorú nikdy neuvidí….no ktorú opäť cítim ja….vďaka tej mojej Lu…

Pripravovali sme sa na dušičky cez rozhovory…tak, ako na všetko nové, čo sa deje v našom živote. No tentokrát mi bolo ťažké nájsť vhodné slová – na takú smutnú tému a pre tak malé dieťa….ale tento rok som sa už tomu nevyhla…

Nakoniec som to len tak nechala plynúť a rozprávala som sa s ňou, ako som to cítila…o mojej mamine, o tom, kým pre mňa bola, kde žila, kde je teraz, čo je cintorín, prečo pálime sviečku.…akoby som to pripomínala aj sama sebe…pretože nie sú to moje obľúbené sviatky…pripomínajú mi smrť, nie život…stratu, nie nádej…a do toho ešte tie halloweenské krváky…

No to bolo doteraz…dokým nešla so mnou moja Lu…tá radosť zo sviečky! Zo svetielok všade naokolo…z toho, že ideme na “výlet za babinou”….nie na ďalší pohreb, ako som sa cítila vždy na dušičky ja…

“Mami aha! Aj Ježiško je tu! Je pri babke! ” vydedukovala z krížikov a obrázkov na sviečkach…

Ona nebola vôbec smutná, ale tešila sa…tak úprimne, ako len dieťa sa dokáže…a ja som sa smiala cez slzy…neviem, či z nej, alebo kvôli nej…proste bola to pre mňa úplne nová cintorínska skúsenosť…niečo sa vo mne pohlo….po dlhej dobe.

Som taká rada, že mám moju Lu (aj keď ma vie riadne potrápiť, to priznávam 🙂 ). No ten pocit, že zase môžem žiť vzťah matky a dcéry…

Akurát, že teraz som tou mamou už ja….a tá moja, akoby bola pri tom všetkom s nami…vo mne, v Lu, v nás….posolstvo ide ďalej – to, čo do nás mamy vložia sa nikdy nestratí….láska fakt nedokáže zomrieť….veľakrát som o tom už počula, ale nikdy som to tak naozaj nezažila…až teraz…a som si istá, že to platí o každom milovanom človeku, ktorý bol s nami v nejakej etape nášho života – to, čo tu zanechal nikto nikdy nevezme…to je na živote to najlepšie…

A preto chcem, aby naša rodina každý rok oslavovala dušičky, aj keď je všade naokolo halloween….život, aj keď si mnohí obliekajú masky smrti….anjelov, aj keď na party sú pozvané strašidlá a múmie….

Nie je teraz ale mojim úmyslom útočiť na súčasné trendy alebo ich zveličovať (ono to vie byť určite aj veľká sranda s deťmi a spoločne strávený čas), skôr upriamiť pozornosť na to, čo si ju podľa mňa v tomto období oveľa viac zaslúži….

To, čo ma naučila moja Lu na tieto dušičky.

Že láska nezomiera…..???

Ak sa vám tento článok páči, sledujte môj blog na Facebooku aj Instagrame. Priebežne pridávam zaujímavé stories, foto aj info o nových článkoch. Ak sa vám zdajú fajn, budem veľmi vďačná za like či share 🙂 A samozrejme ako vždy s vami rada podebatím v komentároch…