Minulý týždeň sme sa zúčastnili medzinárodného kongresu v Prahe. Ako nám napadlo vybrať sa na kongres s našou neposednou Lu? Organizovalo ho naše kresťanské spoločenstvo, o ktorom sme sa už párkrát na blogu zmienili. A neodolali sme. Aj keď máme teraz bláznivé obdobie, dokončujeme dom, Lu objavuje svet, čaká nás dvojité sťahovanie a veľa neistoty. No utvrdili sme sa, že investovať do duchovného života sa oplatí za každých okolností a obzvlášť za tých náročných.
O čo na kongrese išlo?
Bolo to celosvetové kresťanské stretnutie Komunity Ján Krstiteľ s prednáškami, modlitbami, chválami, pesničkami a nechýbala samozrejme aj medzinárodná omša, ktorú odslúžilo asi tridsať kňazov rôznych národností. No atmosféra nebola vôbec vážna alebo ponurá. Práve naopak. Toľko radosti a pohody sme už dlho nezažili. Naše spoločenstvo sa pokúša o návrat k ranému kresťanstvu, ktoré sprevádzala silná viera, radosť a komunitný spôsob života. A z toho vyplyvajúca láska. A zažiť jednotu v týchto hodnotách s ľuďmi z rôznych kútov sveta bola bomba pozitívnej energie. India, Zimbabwe, Mexiko, USA, Izrael, Argentína, Írsko, Taliansko, Nemecko, Slovensko, Česko, Poľsko. A kopec ďalších krajín s menším zastúpením. Dobré veci sa šíria rýchlo 🙂 Pretože veríme a zažívame, že Ježis priniesol ľuďom slobodu. Tú ozajstnú nefalšovanú. A tá je blízka každému človeku. Bez ohľadu na farbu pleti alebo kultúru.
Ako s nami kongres zvládla Lu?
Na naše veľké prekvapenie veľmi dobre. Fakt sme to nečakali a celý čas pred kongresom sme sa spochybňovali či to bolo celé dobrý nápad. Veď ona neobsedí nikde ani 5 minút. Nič z toho nebudeme mať. No niekto tam hore veľmi chcel, aby sme tam boli 🙂 Lu nám sedela na kolenách alebo bola na rukách. Počúvala prednášky. Alebo si čítala knižku, chrumkala niečo. Kojila sa. A keď už toho bolo moc, zobrali sme ju do detského kútika (program pre deti bol inak bohatý, ale až od veku 3 rokov). Takže väčšinu času bola Lu pri nás v sále. Bol to taký neuveriteľný pocit, že Lu je súčasťou nášho dospeláckeho sveta aj bez toho, aby sa v niečom viezla alebo sme sa museli pri nej striedať. Cez obednú prestávku sme ju uspali v nosiči, potom vyložili do kočíka a kým sme my jedli, Lu spala. Takže aj jedlo sme si vychutnali. Naozaj sme sa utvrdili, že netreba sa báť aj s batoliatkom skúšať nové veci, zahodiť predsudky a nechať sa prekvapovať. Samozrejme nebolo to úplne jednoduché, ako keď sme boli len dvaja. Večer sme sa unavení zvalili na gauč. A Lu zase začala dobiehať zameškané :). Ale na bežné pomery to bol extra výkon. Oplatilo sa dôverovať. Boli sme naozaj radi, že sme do toho išli.
Čo nám kongres priniesol?
Povzbudenie. Duševný relax. Inšpiráciu. Čas s priateľmi rovnakej viery a hodnôt. Interkultúrny až exotický zážitok blízko domova. Utuženie nášho manželstva a rodiny – tímu nášho života. Obnovu pozitívneho myslenia. Pretože Bohu nič nie je nemožné. Nosná myšlienka kongresu. A najmä veľký príval dôvery do najbližšieho roka. Kde nás čaká najprv prechodné bývanie, aby sme odovzdali náš terajší domov svojmu budúcemu majiteľovi a potom to vysnívané bývanie, ktoré dokončujeme. So záhradou, na vidieku, pod holým nebom. Naše obľúbené “open air”, ktoré sme tak milovali pri cestovaní. A teraz bude našim domovom. A Luckiným ihriskom. No bude nás to stáť ešte veľa síl. A práve preto sme mali byť na tomto kongrese. Všetko nám to došlo. Múry nášho domu týždeň predsa počkali. Aby sme zatiaľ potiahli iné múry, tie dôležitejšie. Tie, na ktorých stojí náš život. Lepšiu prípravu na tento rok by sme si ani nemohli priať.
V ďalšom príspevku sa s vami podelíme o naše zážitky z Prahy ako takej 😉
Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú 🙂