Ako vyplýva z nášho predošlého článku, naša prvá stanica v Mexiku bola v mieste nášho príletu, a teda v Cancúne. Predstavovali sme si to ako malé pobrežné mestečko plné “party” američanov pretkané americkou komerciou so zopár chudobnými mexičanmi a malými miestnymi obchodníkmi. No realita bola úplne iná.
Cancún & Isla Mujeres – Couchsurfing aj prvá ochutnávka Karibiku
Nik iný biely okrem nás na ulici nebol (a to sme si dovtedy mysleli, že sme snedí). Všade samý Mexičan. Mexický obchod. Či reštaurácia. Kopec španielčiny. Na ulici dynamická, zaneprázdnená atmosféra. Každý mal niekam namierené a rozprával pri tom. So spoluidúcim alebo s telefónom. Bolo neskutočne teplo. A my sme čakali na stanici na našich mexických couchsurferov. Nechodili. Čo nás mierne znervóznilo, tak sme radšej zavolali z neďalekej telefónnej búdky na číslo, ktoré nám dali cez internet. Uff, dovolali sme sa a potom prišli. Druhý problém s couchsurfingom vyriešený. Prvý sme mali na výstupe z letiska, kde sme nevedeli nahlásiť konkrétny hotel a lámanou španielčinou si museli niečo vymyslieť. Našťastie nás neotočili hneď domov a sen o Mexiku sa neskončil ešte pred svojim začiatkom. A do budúcnosti vieme, že prvú noc radšej objednáme v hoteli. No strašidelnovtipná príhoda na celý život.
Ale späť ku couchsurfingu. Naši hostitelia bývali v menšom dome na predmestí Cancúnu, cca 15-20 minút MHD od centra. Ich syn nám prepožičal svoju detskú izbu, tak súkromia sme mali nad očakávanie. No čo sme nečakali je extrémne priateľský pes Jue (labrador). Hneď po príchode nás pooblizoval od hlavy po päty a bavilo ho to celý večer. Antibakteriálne gély, ktoré sme mali poctivo vo vrecku nám boli nanič. Taký ten Boží humor. Človek je prvýkrát v exotike, vystrašený zo všetkých možných chorôb a hneď pre začiatok takáto “podpásovka” 🙂 Nič sa nám samozrejme nestalo a značne nás to povzbudilo nebáť sa čohokoľvek. A tiež sme sa mali celý trip na čom smiať. Stačilo vysloviť meno Jue a išli sme do kolien. Toto dokáže len couchsurfing.
Prvý deň sme mali v pláne stráviť na ostrove Isla Mujeres, kam chodili lode každých 30 minút za menší poplatok. Plavba loďou v Karibiku, aj keď len na chvíľu, mala neskutočné čaro. Mexický spevák, azúrová voda, vietor vo vlasoch. Príchod na ostrov bol idylický. Až cliché. Ako aj naše prvé kúpanie v Karibiku. Ostrov sa nám veľmi páčil. Taký kľud a pohodička. Paradoxne žiadne komáre. No idylka sa skončila, keď sa na nás začali ťahať čierne mraky z mesta. Totálny lejak. Návrat späť do Cancúnu. Zima. My v tielkach. Situácia sa nezmenila až do večera. No veru nie sme v Európe. Tak sme si kúpili nejaké oblečenie v meste. A zistili, že ten Cancún mimo pláží teda nie je nič moc. Plný, šedý, plechový. Tak sme si aspoň všímali okolie, ľudí, životný štýl. Ulice plné obchodov, reštaurácií, vyprážaných fastfoodov. Ale aj služieb, remesiel. Čo bolo veľmi zaujímavé, že všetky tieto miesta boli otvorené do ulice. Doslova. Napríklad hodina zumby skoro priamo na ulici. Človek sa môže hneď aj pridať 🙂 Tiež sme si všimli veľa mladých ľudí a detí. Doprava autami, autobusmi ale často aj v tzv. collectivos (minibusy, kde do kruhu sedí asi 8 ľudí.) Tie sa nám najviac páčili 🙂 Na uliciach sme zachytili aj rôznych “obchodníkov”, no vždy zafungovalo “No, gracias”. Žiadne psychologické násilie.
Ľudí sme celkovo vnímali ako milých, nápomocných, ale nie vnucujúcich sa. Paradoxne nám nevenovali žiadnu pozornosť. Žiadne čudné pohľady v mhd, ani nikde. A fakt sme oproti nim boli dosť bieli 🙂 A vysokí. Necítili sme naokolo vyslovene extrémnu chudobu. Smartfóny, iPhony vo veľkom. Aj naši couchsurferi boli vybavení napr. obrovskou TV a X-boxom. No ostatné zariadenie bolo teda na hranici skromnosti. A o čistote a hygiene ani nehovorím. Ale kvalitná elektronika musí byť 😉
A nakoniec sme našli aj tých amíkov. Skrývali sa v Zona Hotelera. A bol to neuveritelný kontrast oproti zvyšku Cancúnu. Nablýskané hoteli, drahé autá, kasína. Výrazne ukrajovali z inak krásnych pláží s obrovskými teplými azúrovými vlnami. Mali sme možnosť pozrieť si ich až takmer po tme. Playa Delfinas. Škoda, že bolo more po búrke také roztancované. Aj by sme sa okúpali. No počasie si človek nevyberá. No na dovolenku pri mori by som si určite vybrala inú časť karibského Mexika.
Pobyt v Cancúne bol krátky a nie až tak relaxujúci ako sme pôvodne plánovali, no podarilo sa nám tu adaptovať na nové časové pásmo. Užívať si vstávanie o šiestej ráno len tak, bez budíka. Vnútorne hodinky konečne nastavené do pohody. A kopec neočakávaných situácií, na ktorých sa dnes doma smejeme. Našou ďalšou zastávkou bolo jazero Bacalar.
Bacalar – Jazero siedmych farieb
Toto miesto sme zapojili do itineráru úplne náhodou, keď sme hľadali ubytovanie cez airbnb v Chetumale, odkiaľ sme sa mali preplaviť do Belize. Hneď sme zmenili trasu, aby sme sa tu mohli zastaviť na 2 noci. Pricestovali sme luxusným klimatizovaným autobusom, ktorými sa Mexiko pred turistami právom hrdí. A tentokrát sme mali viac štastia. Bolo to veľmi okúzľujúce miesto – úplne ako pri mori. Len to bolo v skutočnosti jazero. Hostel Casa Lahar. Ráno sme sa prebudili s úžasným výhľadom do ticha, slnka, siedmych farieb a nekonečnej stojacej vody. A konečne prišiel aj ten pocit relaxu. Počasie nám tu prialo. Počas dňa sme sa zúčastnili menšieho výletu loďou po jazere, kde sme sa spoznali s ostatnými cestovateľmi z hostela. Videli sme zátoku pirátov, ostrov vtákov a šnorchlovali v prúdoch jazera, ktoré nás unášali “dolu vodou” spolu s rybami. Milujeme vodu a toto patrilo medzi highlighty nášho latinotripu.
Večer sme strávili s drinkom v húpacej sieti, s novými kamošmi a spomienkami na celý život.
A prečo jazero siedmych farieb? Pretože v každej časti jazera bola iná farba, v závislosti od hĺbky vody a typu dna. Vďaka Bohu za tieto kreatívne nápady. Človek nikdy netromfne prírodu.
Cenotes – Vodné prekvapenia
Ďalšia perla pre turistov v Mexiku. Sú to sladkovodné jazierka jaskynného pôvodu, ktoré majú rôzny tvar aj zafarbenie a vyskytujú sa po celom Yucatáne. Pre Majov to boli posvätné studne, ktoré symbolizovali prechod do večného života. Pod cenotmi sa totiž nachádza spletitá sieť kanálov, ktoré ich prepájajú s riekami. Každý rok prilákajú množstvo potápačov z celého sveta. Obdivovali sme ich odvahu ísť tak hlboko do nepoznaného. Nám úplne stačilo plávanie v jaskyni 🙂 Konkrétne sme vyskúšali šnorchlovanie v cenotoch v okolí Tulumu.
Voda bola dosť studená oproti tej v mori. Ako v sprche, ktorá nás neprestávala šokovať každý deň tripu :). Ale späť k cenotom. Akonáhle sme sa ponorili pod vodu, nemohli sme uveriť koľko rýb okolo nás pláva. Rôznych veľkostí a farieb. Náš prvý cenote bol priezračne modrý a vyzeral ako jaskyňa plná vody. Strávili sme tam nakoniec oveľa viac času, ako sme plánovali. Samozrejme. Na druhý deň sme ešte objavili ďalšie cenoty, menej turistické ako ten prvý – poradila nám ich naša airbnb hostiteľka. Tým pádom tam neboli žiadni iní turisti ako my, takže to bol zážitok sám o sebe. Farba už síce nebola taká priezračná, ale zase cenote bol uprostred “džungle”, čo mu dodávalo dramatickú atmosféru. No nikdy sme sa nekúpali úplne sami, čo nám zase dodávalo odvahu spoznať aj tieto menej prebádané miesta. Pre miestnych ľudí to boli bežné jazierka a dokonca vyberali vstupné. Takže žiadne krokodíly ani nič.
Vieme si predstaviť stráviť aj týždeň objavovaním rôznych cenotov po Yucatáne, je ich mnoho a každý z nich má svoje čaro a poskytuje iný druh zážitku.
Playa del Carmen a Tulum – Tie naj mexické pláže
Tieto dve miesta sme spoznali až cestou späť do Cancúnu. Náš okruh vlastne nebol okruh, ale skôr taký “slíž”. Tým pádom sme išli akoby po tej istej trase, no vždy stáli na iných miestach. A tieto dve boli takou čerešničkou na tortičke z pohľadu pobytu pri mori.
V Tulume sme boli ubytovaní v dome s bazénom cez airbnb. No naneštastie naši hostitelia museli odcestovať mimo mesto, tak sme boli úplne sami. V Európe by sme sa z tejto situácie celkom aj potešili, no v krajinách tretieho sveta vnímame prítomnosť hostiteľa doma ako jednu z výhod. Predsa ten pocit. No ten bazén pre seba nebol na zahodenie 😉 Až sa nám z neho nechcelo ísť spoznávať okolie, ale prekonali sme sa. O cenotes sme už píšali vyššie. To bola taká hlavná “atrakcia” pre nás v tomto meste. Mesto ako také, podobne ako Cancún, veľa neposkytovalo. Ale bolo aspoň menšie a rázovitejšie oproti Cancúnu. Budilo taký prímorskejší dojem.
No zaujali nás ešte májske hrobky priamo na pobreží resp. útese nad pobrežím. Boli to zaujímavé pamiatky, z ktorých boli krásne výhľady. A neďaleko ktorých sme našli tú najúžasnejšiu pláž. Obrovskú, širokú, skoro prázdnu a s vlnami, ktoré sa dali zvládnuť. Objavili sme ju až posledný deň ku večeru. Až sa mi chcelo plakať. Pretože o šiestej sa zotmelo a koniec. Ale aspoň tú hodinku sme mali možnosť zažiť. Bielučky krémovitý piesok. Vzduchoprázdno. Otvorené teplé more. Prírodný wellness. Vlny sa postarali dokonca aj o bublinky. Doma v Európe si pri cestovaní väčšinou nechávame na kúpanie a pobyt pri mori len minimum času. A vždy to postačovalo. No keby viem, ako ma tieto pláže tu dostanú, úplne inak všetko naplánujem. No tak snáď sa budem mať ešte niekedy v živote možnosť poučiť sa z tejto chyby 🙂
Playa del Carmen – Posledný deň nášho “ochutnávkového” pobytu v Strednej resp. Latinskej Amerike. A tu sme narazili na tú americkú plážovú baštu. Typické turistické plážové mestečko. Bolo akoby vystavané na “západný” spôsob. Tak moderne. Úplne iný štýl ako v Cancúne a Tulume. Pôsobilo to dosť neprirodzene. Ale na posledný deň tripu to bolo ideálne. Totálne vyfúknutie. Válanie sa na pláži celý deň (na základe poslednej skúsenosti sme už nič nevymýšľali a užívali si deň na slnku). Pláž bola samozrejme plná ľudí, menšia ako v Tulume, ale more bolo úžasné. Maximálne azúrové, ako len môže byť. Teplé a plytké, bez vĺn. Stále sme sa predbiehali, kto bude v mori. No nastal jeden problém. Minuli sa nám opaľováky a keďže sme boli lakomí platiť posledný deň prirážku za “západné” značky, kúpili sme si niečo mexické a spálili sme sa ako kurence 😀 Takto spálení sme ešte neboli. A všimli sme si to samozrejme až ku večeru, keď zašlo slnko. Na let domov sme teda o suvenír mali postarané a nemuselo nás už mrzieť, že sme sa málo slnili na pláži 🙂
Keď to tak zhrniem, Mexiko ako destinácia nás určite zaujalo. A to sme videli len tú menej tradičnú, menej kultúrnu časť. No ponúkala zase veľa aktivít vo vode, čo my milujeme. A určite ako krajina ponúka ešte oveľa viac. Raz sa tam budeme musieť rozhodne vrátiť, aby sme dobehli zameškané a ukázali ho našim deťom….nech aj oni vidia svet.
V nasledujúcom článku budeme písať o našej skúsenosti s Belize.
Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú.