V minulosti sme už viackrát boli na Neusiedleri, väčšinou na (prírodných) kúpaliskách v okolí dediny Neusiedl am See (44 km od BA). A bolo to fajn. Tak sme sa v rámci “dennej outdoor oslavy” nášho piateho výročia svadby opäť vybrali na toto miesto. No tentokrát sme sa vďaka Lucinke ocitli akoby niekde úplne inde.

Ako to?

Ráno sme sa šuchtali a nakoniec sme vyrazili až na Lucinkin obedný spánok, čiže v aute nám ešte na prístavnom moste zaspala. A spala a spala. Tak sme neodbočili ako obvykle, ale aby si naša Lu dlhšie pospala, vybrali sme sa pozrieť ten maják, o ktorom sme toľko počuli. Matne sme si pamätali meno dediny, kde sa nachádza. No GPSka nás už presnejšie nasmerovala do Podersdorf am See (60 km od BA).

 

 

A od prvej chvíle sme boli očarení. Akoby sme prišli do iného sveta. Takého idylického. Všade naokolo bicyklujúci sa ľudia, zmrzlinári, karavany, detské atrakcie, dostatok parkovacích miest, milé obchodíky, stánky a reštaurácie. Na ulici to totálne žilo. A jazero akoby sa na nás išlo rozliať z každej strany. No čistá oáza, nevedeli sme sa dočkať, kedy zaparkujeme. A Lucinka sa zobudila v tom najlepšom čase 🙂

O 14:01 sme dorazili pred vstup “kúpaliska” a práve od 14:00 platia zľavnené poobedňajšie lístky, tak sme zaplatili 4,30 EUR za osobu, Lu išla samozrejme zdarma (bežné denné vstupné bolo medzi 5-6 EUR, nespomínam si presnejšie). Tu nás zároveň potešila informácia, že voda má 21 stupňov. Na máj dobrý výkon. Tak sme sa vybrali hľadať naše miestečko na piknik.

A miesta bolo kopeec. V tieni o niečo menej, ale našli sme. Na rakúskych kúpaliskách sa nám páči práve tá “dýchateľnosť” toho celého. Že sa tam netlačíme ako haringy. Lucinka mala skvelý výbeh. Okrem našej deky kopec trávy, margarétok a stromčekov. Tak sa tešila. A ešte viac, keď sme vybalili dobrotky na náš piknik. To bolo zatiaľ najpohodovejšie a najslobodnejšie “stolovanie” s Lu, aké sme zažili. Každý dostal do ruky vajce a bolo. A Lucka si s ním behala hore-dole po tráve, najšťastnejšia na svete. Namotivovali sme sa na stanovačku s Lu. Hudba budúcnosti, no leto ešte len začína 😉

Ale najprv dokončím tento príbeh. Po pikniku sme išli preskúmať revír a počlapkať sa v jazere. Lu nás presvedčila, že voda predsa nie je až taká studená. Vstup do jazera je veľmi pozvoľný – človek, ktorý sa dostal najďalej, mal vodu tak po pás. Pláž je štrkovopieskovokamienková. Takže Lucinka mala dostatok materiálu na svoj “biznis”. Kúsok od brehu je už len piesok, čo zase ocenil jej tatik. Člapkanie sa Lu tak zapáčilo, že sme ju z jazera nevedeli dostať. No každej zábavy je raz koniec.

 

 

Vybehaná a vykúpaná Lucinka nás výnimočne poctila druhým spánkom, počas ktorého sme si dali prechádzku k majáku a vytúžený ničím nerušený rozhovor o posledných piatich rokoch na pláži (na pláži sa odohral ten rozhovor, nanešťasie nie našich posledných päť rokov :). No zhodli sme sa, že jedni z našich najkrajších spoločných spomienok patria práve cestovaniu. A obdobiu, odkedy je s nami už Lu, ktorá dáva nášmu životu tú správnu šťavu 🙂

 

Veď práve vďaka nej sme nakoniec skončili na tomto krásnom mieste a mali také parádne výročie.

Tento príspevok preto venujem mojej malej Lulinke bublinke.

 

Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú 🙂