V predošlej časti série článkov o živote s bábom som sa s vami podelila o svoje pocity zaľúbenosti do môjho bábätka. No samozrejme to neznamená, že som stratila svoju pôvodnú identitu alebo prestala úplne existovať. V baby období som popri tom všetkom emotívnom intenzívne vnímala priestor aj na vzdelávanie sa. Kedy? Aj keď sa o tom často nehovorí, bábätká dosť veľa spia. Teda aspoň mne to nikto predtým nepovedal 🙂 Je pravda, že niektorým k tomu treba pomáhať viac, iným menej, ale pospia rozhodne oveľa viac ako batoliatka. “Voľný” čas mi tak vznikal počas dlhých prechádzok vonku a tiež počas (nie až tak dlhých) večerov doma, keď Lu spala.

Domácnosť a varenie som s Lu nahrubo zmákla cez deň v nosiči a keď časom tolerovala aj denné “stacionárne” spanie v posteli bez maminky,  mala som si kedy užívať aj rolu žienky domácej. Čuduj sa svete zo začiatku ma to aj celkom bavilo. No večery som mala vyhradené pre nás s Miškom alebo len tak pre seba. Tento čas som v zásade netrávila dobiehaním domácich prác, ale dobíjaním bateriek. Psychohygiena bola pre mňa jednoducho väčšia priorita. Miško aj Lu tiež preferovali šťastnú maminu pred kuchynskou linkou ako z reklamy na Cif. Niekedy to bolo len pozeranie filmu, no dobíjala ma aj “intelektuálna činnosť”. Keď som ešte chodievala do práce, nedokázala som sa už večer sústrediť na takéto záležitosti – skôr mi dobre robila fyzická aktivita. No tú si užívam na materskej cez deň bohate a tak mi vznikla nová motivácia pre vzdelávanie sa. Materská ma vrátila späť “do lavíc” a veru mi to už aj chýbalo. Síce som v tej “lavici” bola sama doma (minimálne zo začiatku), no neprekážalo mi to.

Čomu som sa popri bábätku mohla venovať?

 

• Cudzie jazyky

 

Materská je ako stvorená na udržiavanie alebo zlepšovanie sa v cudzích jazykoch. Keď mala Lu 2 mesiace, začala mi chýbať francúzština. Môj najobľúbenejší cudzí jazyk. Na jazykový kurz alebo stretnutie som s Lu nemohla ísť a celý večer by bezomňa s tatinom nevydržala. Tak som potrebovala priniesť francúzštinu k sebe. Zavolala som mojej Louise, s ktorou som mávala kedysi súkromné konverzačné hodiny a pozvala ju so mnou na prechádzku. A osvedčilo sa to. Lu už pospala v nosiči aj dlhšiu dobu, tak sme mohli v kľude pokecať. Doplnila som si “materskú” slovnú zásobu a udržala si plynulosť v jazyku. A spríjemnila si pobyt vonku rozprávaním sa pre mňa tým najkrajším jazykom. A na štúdium resp. udržiavanie cudzích jazykov sa dal prípadne využiť aj večer. Opakovaním si gramatiky alebo aj online cvičeniami,videami, či seriálmi – napríklad Ženy z rody Gilmorovcov na mňa pôsobili vcelku terapeuticky a dajú sa stiahnuť v x jazykoch. Tak som sa prinútila aj k mojej neobľúbenej nemčine. Nie je pravda, že mamičkám na materskej klesá intelekt. Je to skôr o tom, do akej miery ho využívame a rozvíjame. Zabúdať doma veci alebo svoje slová zo včera je skôr dôsledkom rozdvojenej koncentrácie popri bábätku, nedostatku spánku, preťaženosti a pod. No to je krátkodobý stav a neznamená, že nie sme schopné učiť sa. Práve naopak musím zhodnotiť, že moja schopnosť zlepšovať sa v cudzích jazykoch počas materskej dosahovala oveľa vyššiu úroveň, ako keď som chodila do práce. Uvoľnila sa na to akási tajomná kapacita.

 

• Online kurzy

 

Na to som tiež predtým mala času skôr po menej. A aj tu sa otvoril veľký priestor. Mala som skúsenosť s portálom www.coursera.org. Tak som začala hneď tam. Je to portál, ktorý združuje online kurzy z rôznych odvetví (od managementu cez IT až po medicínu) a z rôznych vysokých škôl. Dokonca aj tých celosvetovo prestížnych ako napr. Stanford, Yale atď. Kurzy sú dostupné v rôznych jazykoch (podľa krajiny, z ktorej pochádza daná vysoká škola) a väčšinou špecializované na úzku tému daného odvetvia. Fungujú formou videoprednášok, ktoré sú štruktúrované do kapitol a podkapitol. Dajú sa pozerať počas celého trvania kurzu (čo býva zväčša niekoľko týždňov). K prednáškam prislúchajú cvičenia a eseje.  Kurzy sú hodnotené na základe výsledkov testov, cvičení, esejí (teda ako ktorý). V prípade potreby je možné na fóre diskutovať s ostatnými študentami z celého sveta a niekedy dokonca aj s profesormi. No každý študent si môže vybrať či si kurz len informatívne “pozrie” (v zmysle popočúva/popozerá len prednášky) alebo sa tomu bude venovať naplno a kurz oficiálne dokončí. Kurzy sú zadarmo, no kto by chcel po kurze aj certifikát, ten už sa platí (cca 50 EUR).

Ja som si dala kurz z oblasti managementu, ktorý rozoberal rozhodovanie v komplexných situáciách. V tomto smere mám rozhodne na čom pracovať 🙂 Bol vo francúzštine, tak som zabila dve muchy jednou ranou. Stále nemôžem uveriť tomu, že som nejaký kurz konečne aj dokončila, so všetkými cvičeniami, esejami a testami. A že sa mi to stalo práve popri mojej baby Lu 🙂

 

 

• Kindle mánia (čítačka kníh)

 

Najväčší prelom pre mňa bol, keď mi môj manžel daroval pod stromček Kindle (elektronická čítačka kníh.) Otvoril sa mi celý nový svet čítania a kníh. Ľahko a rýchlo dostupných – knihy sa priamo v Kindli dajú nakupovať cez amazon účet, kde mám zaregistrovanú kreditnú kartu. A za zvýhodnené ceny! Takto stačí jeden klik a kniha je o pár sekúnd “u mňa”. Ďalšou výhodou čítačky je, že sa do nej zmestí kopec kníh. Netreba ich tak nikam prenášať. Dá sa v ňom mať teda rozčítaných niekoľko kníh naraz a podľa nálady si vybrať. Dokonca aj slovníky vo viacerých jazykoch. Čo je praktické napríklad pre čítanie počas prechádzok. Ja som dostala dokonca verziu Kindlu aj s podsvietením, čo mi pomohlo spríjemniť si dlhé uspávania Lu po tme v spálni. Alebo niekedy aj cez deň, keď už Lu zaspávala v postieľke, ale stále potrebovala, aby som pri nej ležala. Pretože Kindle nešuchoce, dá sa držať jednou rukou (super napr. pri dlhšom kojení) a expresne rýchlo schovať pod vankúš v prípade urgencie. A dokonca si zapamätá presne, kde som skončila! Takže už žiadne vypadávajúce príp. rozžuvané záložky. Okrem beletrie a rozvojovej literatúry mi umožnil aj čítanie profesionálnej literatúry, ktorú je inak ťažšie zohnať (väčšina je zahraničná a v papierovej forme drahá). Takto môžem čas na materskej využiť aj na vzdelávanie sa vo svojej profesii. A posledná výhoda – veľa čítania v cudzom jazyku! Bez Kindlu si už normálne neviem predstaviť fungovať 🙂

 

• Blog

 

Blog pre mňa tiež patrí do “kategórie” vzdelávania. Ten náš som založila, keď sme sa vrátili z tripu po Latinskej Amerike. Potom som aj hneď otehotnela a začala sa mu venovať. No najviac priestoru mi vzniklo práve na materskej. Zo začiatku najmä po večeroch, no časom už aj cez deň, keď Lu už niektorý spánok dala aj v postieľke. Ako môže písanie blogu vzdelávať? Už samotné písanie a usporadúvanie si myšlienok je pre mozog nejaká práca, no to je len začiatok. Blog treba založiť, nastaviť a s tým sa spája naberanie nových technický zručností. Keď už prerastie do webu, o to väčšia výzva (potvrdzujem – zapotila som sa 🙂 ). A potom je tu ešte online marketing, bez ktorého sa žiadny blog nedostane k svojim potenciálnym čitateľom. Písaním blogu som sa veľa naučila a verím, že čo-to budem vedieť v budúcnosti využiť aj vo svojej profesii. Aj personalisti sa pohybujú po sociálnych sieťach, píšu napr. pre firemný blog alebo využívajú online marketing. Všetko so všetkým súvisí a žiadna činnosť popri materskej nie je zanedbateľná. Verím, že všetko raz niekde využijem.

Keď to tak zhrniem, vzdelávanie na materskej ma veľmi relaxuje a odreagováva od denných starostí. Život s bábom je krásny, no dáva zabrať. A keby sa venujem len tomu, kedy a ako moje dieťa spinká, resp. prečo vlastne nespinká, nekaká alebo sa nekojí “ako má”, asi by mi preplo. Iné činnosti mi pomáhajú získať nadhľad a užívať si moju Lu oveľa viac. Časom som už začínala mať chuť aj študovať ďalšiu vysokú školu, no potom Lu začala liezť, chodiť a rozmyslela som si to 🙂 No každopádne ma veľmi povzbudilo zistenie, že som neporodila s bábom aj všetky svoje vedomosti. Ono ten pocit totiž taký zo začiatku bol 🙂 Pôrod vie byť riadny reset.

Ale niektoré pocity sú proste zradné. Najmä na materskej, kedy my ženy môžeme ľahko stratiť dôveru v seba. No stačí si len spomenúť, kým sme boli “predtým”, čo nás bavilo, čomu sme sa venovali a vyberať z toho postupne to, čo sa nám dá najjednoduchšie zapasovať do každodenného života s našim bábom. Bez toho, aby nás to zbytočne stresovalo. Ale aby sme fungovali v harmónii, ktorú dosahujeme každá iným spôsobom. No jedno platí v každom prípade. Naše okolie si hneď všimne, keď sa začneme starať aj o seba a svoje potreby. Šťastné maminy menia svet.

Jednému človeku minimálne 😉

V ďalšej časti série o živote s bábom sa budem venovať môjmu milovanému cestovaniu.

Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú ?