V predošlom článku som vám prezradila zlepšováky, ktoré som v našej rodine zaviedla s príchodom nového roka. A s príchodom novej arktickej vlny som sa rozhodla predsa pustiť do článku o materstve v zime. Privolávanie jari nepomáha, vnútorné baterky sa vybíjajú. No na druhej strane po tých dlhých chladných mesiacoch mám už vytvorený akýsi základ na prežitie. Také moje dobíjače energie.

A teraz nehovorím o tom, ako sa odgúlať niekam na lyžovačku. Alebo si kúpiť letenky do tepla (vlani sme takto boli nasať prímorskú atmošku v Aténach. To je určite to najpríjemnejšie aj najjednoduchšie riešenie. No zároveň najmenej univerzálne. Hovorím o schopnosti prežiť zimu s rodinou aj doma a nezblázniť sa z toho. Zdravotné či iné okolnosti totiž niekedy nepustia. Najprv som si to išla spísať sama pre seba, aby som do budúcej zimy nezabudla na to, aké je to byť mamou v zime. No potom mi napadlo, prečo to nedať do článku na blog?

Tu je mojich 5 dobíjačov energie počas zimy:

1.Farby a estetika

Toto na mňa veľmi funguje. Vo všeobecnosti. No o to viac v zime, kedy je všade naokolo tma, chlad, fádnosť a nejaká zvláštna depresívnosť. Farba mi dokáže v tom celom veľmi zlepšiť náladu. Či už to je červený rúž, žltá paprika, ružový vankúš, farebná kytica alebo len obyčajné bodkované ponožky. Čím viac toho zaradím do bežného dňa, tým lepšie. Robí mi to radosť. Prebíja to tú fádnosť tohto obdobia. A tá estetika je s tým úzko prepojená. Veľmi ma vie namotivovať. No toto slovo sa mi až akoby tak vznáša niekde ďaleko nad realitou doma s dvomi malými deťmi. Jasné, že tu teraz nejde o to mať všetko ako zo škatuľky. Ale pomáha mi už len ten pocit, že sa aspoň zaoberám tým, ako zveladiť náš interiér, oživiť svoj šatník, spestriť domácu gastronómiu, jednoducho vytvoriť vo svojom aj v našom živote príjemnú atmosféru, aj keď by sme sa najradšej odpálili na tie Bahamy. Naučiť sa byť spokojní aj len tak doma. Atmosféra vie urobiť veľa. A tú mi farby a krásno pomáhajú v zime veľmi spríjemniť.

 

2.Plánovanie budúceho roka

Tým, že sme v zime viac doma, vzniká viac priestoru na rozhovory, surfovanie po internete, prezeranie kalendára, plánovanie pre(do)rábok interiéru alebo aj rodinného cestovania. Keď si to všetko vopred premyslíme (aspoň orientačne), popočítame štátne sviatky, dostupnú dovolenku (ej ale je tá materská super v tomto), oveľa viac toho stihneme a v oveľa väčšej pohode. Samozrejme vždy s určitou rezervou. Človek mieni, Pán Boh mení. Nie vždy všetko vyjde podľa našej predstavy. Ale z našej skúsenosti čím viac sme pripravení, tým viac sa veci odohrávajú v náš prospech. Alebo pripraveným šťastie praje? Napríklad mne prináša plánovanie príjemných vecí veľa radosti 🙂 Som žena, je to už raz tak. Takže zamrznutý a tmavý január je pre mňa zároveň obdobím, kedy sa mi zbiehajú slinky na nadchádzajúcu príjemnejšiu sezónu. A okrem cestovania (prvýkrát v živote som bookovala už v januári!) sa tento rok teším aj na ďalšie zariaďovanie nášho príbytku, výsadbu stromčekov (kto by to bol na mňa kedy povedal 🙂 ), oslavu Riškových prvých narodenín a samozrejme ďalšie Vianoce s deťmi. A určite má pre mňa Boh pripravených aj kopec prekvapení, s ktorými nepočítam, aby som sa zas až tak neusalašila v tom svojom diári. On už je raz taký.

3.Čajíkovanie a kavíčkovanie

Odjakživa si pamätám ten príjemný pocit príchodu jesene. Ešte keď sme ani nemali deti. Po nabitom lete sa zrazu všetko tak ukľudnilo. Diár postupne vyprázdnil. Ulice utíchli. A ja som si vytiahla svoju jumbo deku a obľúbenú šálku s čajom. Tento rok si do nej nalievam už aj kávu. Doteraz som ju veľmi nepila, som dosť energický typ človeka a nerobilo mi to dobre. A tiež tehotenstvá, dlhodobé kojenie, jedno s druhým. No práve naše druhé dieťa mi doprialo tento nový luxus. Prvý polrok mi po nociach organizovalo párty, tak som sa musela otvoriť novým “zlepšovákom” (ďalšie zlepšováky tu). A prišla som na ďalší dôvod, prečo som doteraz nepila kávu. Nenatrafila som na tú správnu. Teraz totiž pijem zrnkovú juhoamerickú a je to úžasné 🙂 . Môj silák Miši mi juručne melie (dobrý darček dostal pod stromček). On je veľký kávičkár a teší sa, že má doma už parťáčku. Vznikol nám nový víkendový rituálik. Dokonca sme v krabici objavili naše staré to-go poháre a popíjame si kávu počas prechádzky s deťmi, keď nestíhame doma. A ja mám nové hobby – objavovanie nových typov dobrej kávy a jej degustovanie. Hneď je tá zima o čosi krajšia.

 

4.Varenie a pečenie

Každú jeseň si všimnem ten jav, že som akosi viac v kuchyni. Oveľa viac varím. Dokonca pečiem. Sme viac doma, tak okrem snívania o lete si musím nájsť aj tu nejakú príjemnú aktivitu, aby ma bavil život. Samozrejme všetko v takej miere, aby sa mohli pridať aj deti a aby sme mali spolu pohodu. V zime je kuchyňa naše ihrisko. Skôr sa stmieva. Vonku je zima. A v kuchyni je teplo a príjemne. Niet sa kam ponáhľať. Cítiť vôňu korenia. Alebo roztopenej čokolády. Lu sa vytešuje, že môže ochutnávať suroviny 🙂 A podielať sa na kreatívnom procese. Miši zase, že môže degustovať (on má tu zimu aj celkom rád). A aj keď je v tej mojej kuchyni skoro stále bordel, teší ma ten pocit produktivity a hmatateľného výsledku (pri malých deťoch veľmi terapeutické 🙂 ). Dobíja ma to energiou. A hreje pri srdci. Spoločné varenie a stolovanie nám tiež pomáha udržiavať akýsi rytmus aj v zime.  Niet nad teplo kuchynskej “pece”. Preto som na blogu založila novú sekciu, kde budem pridávať rýchle a jednoduché recepty, ktoré sa dajú pripraviť aj s deťmi 🙂 A aj pre deti s intoleranciou. My už tu také jedno máme. O to viac sa teraz angažujem v tejto oblasti.

 

5. Hudba

Toto ma naučila moja Lu. Namiesto telky máme teraz na TV stolíku minivežu (áno, ešte existujú 🙂 ) A Lu si tam urobila svoj malý kútik. Má tam svoje knižky, rada si tam dáva svoj pohárik aj ovocie na chrumkanie. A púšťa si vežu. Len tak, obyčajné rádio. Naša domácnosť sa tým celým roztancovala. Lebo samozrejme to je celá pointa, prečo Lu púšťa hudbu. Miluje tancovanie. A tancuje stále. Tancuje sama, so mnou, s Mišim a ani Riško jej neujde. Aj keď nemôžem povedať, že by protestoval. Je rád, keď sa mu niekto venuje – o to viac, keď je to práve Lu (len treba ustriehnuť tú správnu mieru samozrejme 🙂 ). No odkedy je Lu v škôlke, začalo mi to tu chýbať. Je tu tak ticho. Tak si púšťame vežu my dvaja s Riškom a pracujeme pri tom v kuchyni. Dosť ma to vie nakopnúť najmä v tie rána, kedy je fakt tma a v noci sme moc nenaspali. A zároveň vtedy myslím na našu Lu, ktorá možno práve v tej chvíli tancuje pre kamáratov v škôlke. Veľmi rada tam chodí. Ale o tom viac v inom príspevku 😉

Určite v zime pomáhajú aj vychádzky s deťmi vonku, výtvarné aktivity, samostatné hranie. Alebo priznám sa, aj keď trošku vypadnem z domu. Ja, obaja, deti, alebo aj všetci spolu. No najviac šťastia zažívam, keď vidím ako sa moje deti spolu doma spokojne hrajú. Po najnovšom sa už spolu aj smejú. A sú už mesiac úplne zdravé! To je najviac…

Byť mamou v zime nie je jednoduché. Ale tiež to má niečo do seba 😉

Ale už sa samozrejme neviem dočkať, ako budem letnou mamou …. úžasné len tak samo od seba….nech už to tu je 🙂

Budem veľmi rada, keď sa v komentári so mnou podelíte s vecami, ktoré pomáhajú prežiť zimu doma vám! Povzbudenia nie je nikdy dosť 🙂

PS: Sledujte náš blog na Facebooku alebo aj Instagrame. Priebežne pridávame zaujímavé stories aj info o nových článkoch či receptoch 🙂 Ak sa vám ktorýkoľvek z nich zdá užitočný, kľudne sharujte, nás len potešíte 🙂