Preruším na chvíľku dovolenkové články o jeden taký z bežného života. Aby som nezabúdala hľadať radosť aj v ňom. Nejak som sa totiž v poslednej dobe necítila vo svojej koži. A narazila som na reklamu na Francúzsky deň, ktorý sa mal odohrať v Starom meste. Nechodíme tam teraz často a ešte menej často mám kontakt s touto príjemnou kultúrou. Obe mi už zrejme chýbali, pretože až mi srdce poskočilo pri predstave, že by sme sa tam vybrali…

Od rána som celá natešená počúvala francúzske pesničky, keď už je ten francúzsky deň…Rišimu sa to tiež páčilo, tak sme stihli dvakrát rýchlejšie navariť aj upratať…asi budem za kultúrou chodiť častejšie – má to na mňa aj moje baby akosi dobrý vplyv. Alebo aspoň častejšie počúvať francúzske pesničky :). Napríklad takéto:

Link: https://www.youtube.com/watch?v=FsJWSDe44Uk&index=2&list=RDxLDrMhF4a-w 

A celkom dobre sa mi pri nich aj píše. Tak dúfam, že sa vám bude dobre čítať….sound on 🙂

Výlety po meste s dvomi malými deťmi nie sú teraz v lete vyslovene naša obľúbená záležitosť. No ja som vedela, že proste musíme ísť. Miši sa tiež celkom namotal, Lu povedala, že ide do toho a Riši, ten sa už len pridal. Jemu je teraz všetko jedno, hlavne, že ide ide aj mama (zlatý vek 🙂 ). A samozrejme zbalili sme aj kolobežku. Bez nej teraz Lu neopúšťa svoju rezidenciu…

 

Kolobežkou (starým) mestom

Lu sa spriatelila s kolobežkou na dovolenke. Tam to však prebiehalo vcelku dramaticky (ako píšem v predošlom článku v dramatickom okienku 🙂 ). No toto dala ako pani, musím povedať. Aj baletné pózy sa jej občas podarili. A hlavne ju to neprestávalo baviť. Všetko sa u detí našťastie stále mení (niekedy aj nanešťastie 🙂 ). A každé prostredie im sadne inak.

Staré mesto Lu dosť môže…som rada, že máme jednotný názor v tejto veci 🙂 A je aj celkom zjazdné. Akurát po ceste doň sme narážali na veľa prerábok chodníkov, čo trošku komplikovalo presun. No narazili sme aj na pre mňa nový artistic úkaz na jednej z ošarpaných budov na Dunajskej. Lu sa obzvlášť páčil: “Mami, pozri aká pekná teta!”

Milujem, keď Lu začína vetu s “mami, pozri”…že si už tak všíma okolie a môžme sa spolu o ňom rozprávať…a ako ju fascinujú jednoduché aj nedokonalé veci. Niekto by povedal, že až škaredé. Ako tento obraz na starej budove. No Lu je zarytá hipsterka. Celú cestu vykrikovala aj “kde je ten francúzsky deň? už sme na fracúzskom dni? Aha, tam je! To je on!”. A stále dokola. Zlaté to bolo, aj keď ma to postupne prestávalo baviť presviedčať ju o “svojej pravde” (ona tej svojej z nebies dostala naozaj požehnane 🙂 ). No ale potom prišiel taký krásny moment mojich malých súrodencov…

 

Love is in the air

Lu začala pusinkovať Riška. Len tak. Zastavila kočík a povedala, že ho ľúbi…bolo to také neočakávané a veľmi ma to zohrialo (vonku bolo dosť teplo, ale tak inak…) . Priznám sa, že ma už z tých všetkých “kedy tam budeme” otázok začínala bolieť hlava. No toto bol ten najlepší liek “od bolesti”…to, prečo sa vôbec oplatí o niečo v rodinnom živote snažiť…

Ešte sme na tom Francúzskom dni ani neboli a už sa toho toľko udialo. Cesta je niekedy cieľom…

 

Musical Lu

Už sme skoro na tom francúzskom dni…a Lu sa pristaví pri pocestnej kapele. “Mami, aha!” Hudba ju odmalička upokojovala. A dokázala zastaviť pri akekoľvek činnosti. Moju akčnú neposednú Lu. Tajne dúfam, že tento záujem prerastie do niečoho väčšieho. Pre tento moment sa rozhodla hodiť im peniažtek. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Možno raz s jednou takou kapelou niekam vycestuje.

“Mami, toto je už ten Francúzsky deň?!”. Odpovedám, že áno uuuž. Už sme konečne tam. Vidíte dole na fotke tú usmiatu pani? Tak sa na nás väčšina ľudí usmieva, keď sa niekam s deťmi vyberieme. Minimálne tu na Slovensku a v Taliansku ani nehovorím 🙂 Chvíľu som si na to zvykala, na to byť mamou na verejnosti. Ale teraz mi to už nevadí. Také prijatie z toho cítim. Tentokrát tu ani nevadilo, že fotím. Tak aspoň vám to môžem takto sprostredkovať jeden takýto prívetivý pohľad…

 

Už ten Francúzsky deň 

Moje prvé dojmy neboli úplne pozitívne. Stánkov sa mi zdalo byť nejak málo. A z toho veľa reklamných. Automobilky by som teda nečakala. Ale dlhé rady na vytúžené palacinky som predpokladať mohla 🙂 Aj francúzske syry a vínka. Rozhodla som sa vzdať týchto delikátností a započúvala som sa do hudby na pódiu – kým Lu chodila ako chodiaca reklama práve jednej automobilky. Dávali balóny zadara a žiadny rad, takže musela som prestať ohŕňať nosom a opäť sa zahľadieť na svet očami Lu. Na pódiu spievali úspešní súťažiaci zo slovenskej súťaže francúzskej piesne. A jej víťazka priznala, že nevie vlastne po francúzsky. Trochu ma to zarazilo. No aj napriek k tomu jej to celkom dobre spievalo.

C´est la vie….

Zrazu sa uvoľnilo miesto v kaviarni priamo na Hlavnom, no nekúp to! Tak sme sa odhodlali ísť s deťmi na kávu – odkiaľ sme počúvali tie slovenskofrancúzske piesne. Deti to chvíľku aj celkom dobre zvládali…ale kávu sme pre istotu pili rýchlo. Nech sa tentokrát vyhneme dramatickému okienku 🙂 A aj sme sa vyhli, aj keď…bolo to tesné, no úsmevné…

 

Spomienky na hodiny francúzštiny 

Úplne na záver sme sa vybrali očeknúť, čo nové v inštitúte. Ach tá krásna budova…normálne som mala chuť prihlásiť na nejaký kurz a zopakovať si subjonctif aj passé composé. Pre tento moment som si minimálne zaspomínala, ako som sa tu premávala len tak s kabelkou a voľnými rukami a ešte voľnejšou mysľou…

A teraz s dvomi kabelkami, dvojkočíkom, kolobežkou, balónmi, deťmi a tak ďalej…ale malo to úplne iné čaro…bolo to také neuveriteľné, že som sa o svoje spomienky mohla podeliť s mojimi naj ľuďmi…že už je Lu taká veľkáčka. Možno raz na ten inštitút budeme chodiť spolu. Aj toto sú teraz moje sny…a tiež nejaká normálna fotka, kde sme všetci štyria 🙂

Takže suma sumárum….Francúzsky deň nebol síce úplne podľa predstáv, no rodinný program nad očakávania :)…máme kopec zážitkov, osviežených spomienok, spoločných snov a dobrej nálady na ďalší týždeň. A tieto macarons…Lu netrebalo dvakrát ponúkať a to, že ani mňa, asi hovoriť nemusím 🙂

Niekedy naozaj stačí málo ku šťastiu….jeden (ne)podarený francúzsky deň…a som (staro)nová mama…

Kedy ste vy zažili alebo zažívate pocit zdielania svojho sveta s deťmi? Spomínania aj snívania? Ako to prebieha? Píšte…. 🙂

Prajem vám ešte veľa takých skúseností s vašimi deťmi!

Ak vás tento článok zaujal, sledujte blog na Facebooku aj Instagrame. Priebežne pridávam rôznorodé stories, foto aj info o nových článkoch ? Ak sa vám ktorýkoľvek z nich zdá užitočný, budem veľmi vďačná za like či share ? A samozrejme ako vždy s vami rada podebatím v komentároch… ?