Riši sa narodil na moje meniny. A teda v auguste máme jeden dvojsviatočný deň. Rozhodli sme sa ho stráviť výletom na jedno z našich najobľúbenejších miest – NeusiedlerSee.  Konkrétnejšie mestečko Podersdorf am See (áno, to s tým slávnym majákom 🙂 ). No tentokrát aj s bicyklami.

Neplánovaná akcia

Tá posledná v Brucku dopadla nad očakávania. No toto bol väčší výlet. A priviedlo nás k nemu práve neočakávane chladnejšie počasie. Balenie bicyklov trvalo dlhšie, ako keď ma Miši na ten Neusiedler ešte len prehováral. Deti sa nevedeli dočkať. Riši asi od samej radosti v aute nevedel zaspať, ani obsedieť…. No potom sme sa nejak zastabilizovali, dorazili na miesto, povykladali bicykle, naložili deti a užívali si prvé minúty tej dovolenkovej atmosféry, ktorá bola všade naokolo….začínala som cítiť uvoľnenie a predýchavať to ráno…

Aprílové počasie

Lákalo nás to bicyklovať ďalej, ale počasie sa nakoniec vyvinulo úplne inak – v zmysle horúčava sa predsa dostavila (toto leto sa tuším zbláznilo… ). Tak sme sa rozhodli využiť poobedné teplé hodiny na pláži a sfúknuť tam aj sviečku nášmu malému oslávencovi.

Sviečka s muffinom

Žiaľ bolo veľmi veterno, tak sa nám ju nepodarilo zapáliť – Lu bola z toho zdrtená. Ona si totiž predsavzala, že sfúkne Riškovu aj svoju (Lu totiž oslavuje svoje narodky niekoľkokrát do roka – vždy spolu s ďalším členom rodiny 🙂 ) a rada sfúkava sviečky…a kúskom tortičky samozrejme tiež nepohrdne… . V tomto prípade to boli muffinky a som rada, že aspoň tie neodfúklo! To by sme už asi nevysvetlili…

Škandinávsky pocit k meninám

Ešte k tej pláži. Deku sme si dali prvýkrát na tú vľavo od hlavného vstupu, kde sú biele kamienky, menej ľudí, pekný výhľad na maják a drevené ležadlá…chvíľu som sa cítila ako v Škandinávii … parádne meniny. A deti tiež nemali problém uvoľniť sa…nechcelo sa im obliekať len kvôli foteniu, ale podarili sa aj nejaké (aspoň trochu) inkognito zábery na naháča…

No inak je vhodnejšia pláž napravo od vstupu, kde je vlastne aj tá hlavná “kupková” časť. Piesok zmiešaný s malými kamienkami. Na tejto našej “promenádnej” časti boli veľké kamene a dosť pokrývali piesok pri vstupe, takže Lu ďaleko nezašla. No zahrala sa aj tak…

Jumping

Potom sme sa samozrejme presunuli do tej viac baby-friendly časti. No kým sme sa dostali k pláži, číhal tu na Lu kids park s detskými atrakciami a ona je na takéto veci teraz dosť chytľavá. Ja ich samozrejme práve z tohto dôvodu až tak rada nemám (spôsobujú mi zbytočné výchovné výzvy 🙂 ), no na ten jedenkrát to bolo fajn…ani mi nenapadlo, že sa bude chcieť zapojiť aj Riši. Stále zabúdam, že už mu končí baby vek…ešte som si úplne nezvykla, že moje (navždy)bábo objavuje svet…

Tá výchovná (drama) výzva

Lu sme odtiaľ potom nakoniec dostali s prísľubom lode-ihriska, ktoré bolo kúsok od jazera. Pod stromami. Na tráve. Skvostná predstava dalšieho pikniku mi preletela hlavou, no hneď aj odletela, keď ju Lu začala odmietať. Normálne by sa to nestalo, ale to ten skákací hrad….lákalo ju to späť. A vydržala vzdorovať dlho. Ale aj ja….necestovali sme sem, preto aby sme kempovali pri kolotočoch. A tiež už máme vyskúšané z Maďarska aj Talianska, že čím viac Lu dovolíme riadiť program (s prísľubom pocitu úžasnych rodičov 🙂 ), tým je všetko horšie a dráma nakoniec oveľa väčšia … a nespokojná nielen Lu, ale aj celá rodina…

Dali sme jej ešte na výber aj alternatívu ísť sa kúpať, tú však (ešte prekvapujúcejšie) zamietla hneď sfleku. A nápad ísť si pospať, to ani nehovorím 🙂 (únava zvykne takéto výstupy ešte viac podtrhnúť, všakže). Lu trvala na návrate do skákacieho areálu. A veľmi zle sa začala správať (detaily sa hanbím uviesť 🙂 ). A ja som to vôbec nedala s pokojom ako pani … a skoro som ani neudržala svoje rodičovské slovo, ktoré by som (postupne) chcela, aby platilo a malo nejakú váhu. No východniarsky tatik mi bol oporou, aj keď už to bolo fakt tesné a skoro tam s ňou odišiel. Trvalo asi polhodinu, kým sa Lu úplne zastabilizovala na tom ihrisku pri nás…a nakoniec sa aj dobre zabavila a bola spokojná.

A my sme mali s Rišim veľmi fajn piknik. Očistili sme si muffinové svedomie plnou miskou nektariniek, ktoré k nám prilákali aj pubertiacku Lu. A všetkým nám nakoniec bolo spolu fajn…

Večerná bicyklovačka

Aj k tej sme sa nakoniec dopracovali. Lu sa unavila už ozaj a dokonca súhlasila, že pôjde spinkať s Rišikom do vozíka…naša najnovšia vychytávka…

Ešte sme jej stihli ukázať stádo koní aj kŕdeľ vtákov a potom od dojatia zaspala..

Riši nakoniec nezaspal, ale nejaký čas ho bavilo pozorovať okolie…a nás ešte viac. Doslova sme ožili. Všade naokolo sympatické vinárničky….niektoré dokonca aj s detskými šmýkalami. Cestou sme stretli aj jedno super tienené ihrisko, pod obrovskými stromami. Keby Lu nespí, určite ideme. Normálne som až mala chuť zobudiť ju, ale potom sa vo mne ozval pud sebazáchovy 🙂 A aj záchovy Lu. A Miši začal snívať, ako budeme chodiť na vínne cesty, keď deti vyrastú….najskôr asi zapíjať žiaľ, že nám z toho New Yorku už ani nezavolajú…” 🙂 😉

Dni sú síce dlhé, no roky vraj krátke…preto nech žije bicyklovanie s deťmi! A žeby aj nejaká tá vinárnička so šmýkalou? 😉 Uvidíme, aké dlhé bude leto, na každopadne sa už teším na náš ďalší záťah…

Rada si prečítam aj vaše skúsenosti s bicyklovaním s najmenšími, tajné miesta, (cyklo)trasy, vaše skúsenosti, tipy, inšpirácie….tej nikdy nie je dosť 🙂 

Prajem vám krásny zvyšok leta s vašimi deťmi…

Ak sa vám tento článok páči, sledujte môj blog na Facebooku aj Instagrame. Priebežne pridávam zaujímavé stories, foto aj info o nových článkoch. Ak sa vám zdajú fajn, budem veľmi vďačná za like či share ? A samozrejme ako vždy s vami rada podebatím v komentároch…