Schválne to nenazývam predsavzatiami, lebo tie sa predsa nedodržiavajú 🙂 No prechod zo starého roka do nového som tento rok vnímala veľmi intenzívne. Rok 2017 bol pre nás plný veľkých zmien, ktoré nás stali veľa úsilia (naraz). Až sme sa nenormálne vyčerpali, prečerpali, vyhoreli aj ochoreli a dostali do nejakého zvláštneho začarovaného kruhu. Píšem to úprimne, tak ako to je.

Takže nie, tento január nemám hlavu plnú snov a vízií. Túžim skôr po rovnováhe, prítomnom živote, spokojnosti v každodennosti. Užívať si to, čo mám – mám toho teraz vlastne až ponad hlavu a neviem, čo skôr :)). Vďaka Bohu. Pod lampou býva najväčšia tma. A tak je to aj so šťastím. Ťažké obdobia sú dobré na to, že poukážu na podstatu, vyhecujú k zmene, zefektívneniu, novým riešeniam, vlastne celému novému životu. Rok 2018 je náš reštart.

V tomto článku vypichnem 5 zlepšovákov, ktoré by som chcela zaviesť a dodržiavať v tomto roku. V hlave ich mám však oveľa viac. Ale pekne postupne. Nech to zas nepreženiem :). Všetko budem dokumentovať na blogu. A aby som nezabudla, tu sú tie zlepšováky :-D:

 

1. Raz týždenne ísť sama von bez detí

Taký egovečer. Môj vzorný manžel mi ho po nejakej dobe znovu zadal (zdravím, Miši ;)). Dostala som za úlohu nájsť si aktivitu vo veľmi blízkom okolí, ktorú môžem začať okamžite. Žiadne ňuňu výhovorky, ani prehnané vymýšľačky okolo výberu aktivity. Tak som začala chodiť na pilates do fitneska vo vedľajšej dedine. Úprimne, nie som veľmi fitneskový typ. No rozkaz je rozkaz. Kritéria nepustia. A dobre to vypálilo. Cvičko sa dá dobre prispôsobiť mojej celkom unavenej životnej fáze a viem si ho tak reálne aj užiť. Pretože nejde tu teraz o to podávať olympijské výkony alebo mať kocky na bruchu (haha:-), ale sústrediť sa chvíľu neprerušovane aj na inú činnosť ako deti a domáce práce (vyzdvihujem slovko neprerušovane :)) Časom možno aktivitu zmením. Alebo si dám len tak rande s kamoškou. Prípadne vybehnem na malý shopping. Je to jedno. Pointa je prísť na iné myšlienky, vypadnúť trošku z rutiny. Čím viac detí, tým väčší tlak na psychohygienu a starostlivosť o seba. Moje najnovšie zistenie. Znie to odveci, lebo veď voľného času je oveľa menej. No keď sa o seba starám, lepšie sa potom starám aj o iných. A naopak.

 

2. Fotiť a robiť albumy. 

Pozeranie starých albumov má pre mňa nenormálne čaro. Vynárajú vo mne veľa emócií. A ešte k tomu ma fotenie veľmi baví. Zadala som si do nového roku fotiť viac. Fotiť doma. Fotiť deti. Fotiť (ne)obyčajné veci aj chvíle. A nielen v mobilnej kvalite. Našla som si doma tajný spot, kde mám položený foťák (vybalený z tašky, s nabitou baterkou, na vysokej poličke:)). A začala som fotiť. A tiež sa tešiť z nášho prvého albumu. Prvý rok s Lu. Musím objasniť, že album je totálne nedokonalý. Aj s rozmazanými zábermi. Aj so strapatou mamou v pyžame. Aj s chýbajúcou časťou hlavy, ruky a pod. Taký autentický 😉 Keby som to chcela mať parádne podľa pinterestu, nikdy sa k tomu nedostanem. A ak aj hej, nedokončím to. Poznám sa. Ale viete čo? Ten album tu fičí o stošesť. Pozerá si ho Lu, pozerám si ho ja, pozerájú si ho návštevy. Už aj Riško začína 😉 Spomíname na to obdobie stále. Jedno z nakrajších v živote. Plus som objavila instastories na Instagrame, vďaka ktorým aj obyčajný deň má svoj príbeh! 🙂 Takže v roku 2018 zachytávame spomienky.

 

3. Zbaviť sa TV

Už dlhšie sme nad tým premýšľali, ale nejak sme nenašli dostatočné silný impulz. Veď aj tak ju často nepozeráme a niekedy poslúži. No už sme sa rozhodli. Ide preč. A prekvapivo posledné slovo do bitky priniesol Miši. Dosť ma to šokovalo, lebo on nedá dopustiť na svoje technologické vychytávky. No tiež už to vníma ako stratu času. A kopec zbytočných vyjednávačiek s našou trojročáčkou Lu. Chceme si doma vytvoriť takú našu malú oázu. Nemať v epicentre diania blikajúcu a hučiacu obrazovku, ktorá nás zahlcuje zbytočnými  (komerčnými) informáciami a oberá nás o čas. Naťahuje filmy. Drží nás hore dlhšie, ako potrebujeme. Upútava detskú pozornosť. Obrazoviek v dome máme už aj tak dosť v podobe počítačov, tabletov, mobilov. O zábavu máme v prípade času nazvyš postarané až-až. Uvoľní sa nám tiež viac priestoru napríklad na knižnicu. Na kreslá. Na “komunikatívnu obývačku”, kde sedíme do kruhu a pozeráme na seba, nie na bedňu. Taký náš svet. Už sa neviem dočkať, aké to bude.

 

4. Dodržiavať rodinný rytmus a rituály

Keď sme mali ešte len našu Lulu, rytmus a rituály nám vznikali tak nejak automaticky a spontánne. Keď sa do partie pridal Riško, boli sme čerstvo presťahovaní v novej dedine, v novom dome a hneď aj s novým bejby. Mojou ňuňu koalkou. Veľmi zlatou, ale aj veľmi náročnou na moju pozornosť, opateru a fyzický kontakt. Vznikol nám tu veľký chaos. Zima, choroby, unavená mama a dve deti – nespavý baby Rišik a energická predškôlkarka Lu. Aj keď mi to prišlo nezrealizovateľné, najviac nakoniec pomohol základný rodinný rytmus, ktorý aspoň ako-tak kombinuje potreby všetkých členov našej famílie. Týždenný aj víkendový. A tiež rodinné rituály, ktoré tomu dávajú šťavu. Nazvala som ich rituály lásky. Snažím sa nimi vniesť aspoň trochu pohody a príjemných pocitov pre našu rodinu v turbulentnom čase. Pre Lu pocit istoty a stability. Pre Riška nehu a trpezlivosť. Pre manželstvo priestor. A pre seba trochu času. Samozrejme máme dni a dni, týždne a týždne, no aspoň trošku orientácie a štruktúry nám všetkým pomáha zostať pri zmysloch 🙂 Hlavne teraz v zime, kedy je ťažké nájsť svetlo na konci tunela.

 

5. Podporovať samostatnú hru

Mať jedno akčné dieťa bola jedna situácia. Mať dve akčné deti, je zase úplne iná situácia 🙂 Začala som byť veľmi vyčerpaná a nechápala, ako ľudia celé tie stáročia takto žili. No a potom mi to trklo. Nežili. Dostali sa ku mne totiž zaujímavé materiáli o samostatnej hre detí. Sánka dole. No to mojej Lu nehrozí, pomyslela som si. Odkedy má malého súrodenca, tie tlaky na našu pozornosť sú neskutočné. No vyskúšala som niektoré tipy a chytila sa oveľa rýchlejšie, ako som si myslela. A dokonca som začala dávať aj viac priestoru baby Riškovi. Lebo vraj aj 4 mesačné bábo sa už vie tvorivo hrať. Fakt vie. Také veci si povymýšľal ten náš bejbik (adekvátne veku samozrejme a v bezpečnom prostredí). A ja som objavila novú dimenziu materstva, ktorú chcem ďalej skúmať v roku 2018. Detská hra ma začala neskutočne fascinovať. A baviť. Pretože už som na tom správnom mieste. A nemám z toho výčitky svedomia. Uvoľnilo sa mi totiž veľa trpezlivosti a láskavosti potrebnej na uspávanie, kojenie, obliekanie, kŕmenie, spoločnú prácu atď. Tam, kde deti potrebujú jednoducho mamu.

A je to vonku. Toto je 5 hlavných zmien, ktorých sa budeme držať v novom roku. A prvé výsledky sú také, že sme oveľa menej chorí a každý člen rodiny o niečo viac spokojný. Na blogu budem (okrem iného) dokumentovať, ako sa nám ďalej darí tieto zlepšováky uplatňovať. Alebo aj nedarí 🙂

Rok 2018, sme pripravení.

Sledujte ďalej náš blog na Facebooku aj Instagrame. Priebežne pridávame zaujímavé stories aj info o nových článkoch 🙂 Ak sa vám ktorýkoľvek z nich zdá užitočný, budeme veľmi radi za like či share 🙂