foto

Atény s rodinou – 1.časť: Čo sa dá zažiť s bruškom a batoliatkom

Posted on Posted in Blog, Cestovanie

V poslednom čase dosť improvizujeme čo sa týka cestovania. Dali sme sa na stavbu nášho domova a je to veľký projekt v našom rodinnom živote. Minulý rok sme teda boli v rámci šetrného “módu” spolu na služobke v Zurichu, na predĺžený víkend v Chorvátsku a na kongrese v Prahe. Toto leto ma čaká “dovolenka” v pôrodnici, takže program na leto vybavený 🙂 A poviem úprimne, počas tehotenstva som skôr pasívna, necítim sa veľmi dobre a potrebujem veľa oddychovať. Karty na stôl. To je moje tehotné ja. No keď my odzneli “starosti” prvého trimestra, ozvali sa moje túlavé topánky. A do toho sa naskytla príležitosť niekam vyraziť. Hneď teraz. Pretože kvôli silným mrazom sa omeškali stavebné práce na dome a tiež pretože na 30tku som od môjho Mišiho dostala pomyselné letenky. Vďaka Bohu za tieto okrúhle narodky 🙂 Aj za nízke ceny mimo sezóny. A tak kým náš dom v marci stále pomaly schol, my sme začali behať prstom po mape. A ten padol na Atény.

Tehotná v 6.mesiaci s mojou vzdorovitou dvojročnou Lulu – neprišlo mi to ako ideálny čas na takúto poznávačku, a teda nebola som bez obáv. No neviem či by niekedy ideálny čas vôbec prišiel. Tak sa náš tatino nezľakol a zobral svoje ženy do sveta. Také, aké práve sú 🙂 A vzhľadom k tomu, že sme cestovali mimo sezóny, to bola trefa do čierneho. Je tam už aj v marci príjemne počasie. A zároveň kopec možností ako si spraviť zaujímavý program aj bez kúpania.  V Grécku sme ešte neboli, takže bolo rozhodnuté. Ideme po stopách našich antických predkov….a na moje prekvapenie si Lulu užila kolísku európskej kultúry rovnako ako my. Ak nie viac 😉

V prvej časti vám priblížim, čo všetko sme si v tejto zostave v Aténach vedeli vychutnať a potom v druhej časti pôjdem do väčších detailov ohľadom našej cesty ako takej (ubytko, let…). Keby sa niekto chystal a potreboval bližšie info.

 

Palaio Faliro – Rodinné predmestie pri mori

 

DSC_0093

 

Túto štvrť sme si zvolili ako naše aténske bydlisko. Odkedy cestujeme už aj s Lu, osvedčilo sa nám bývať mimo centra veľkomesta. Tichšie, zelenšie, viac atrakcií pre deti a v tomto prípade nás prilákalo hlavne more. Nie je to pre nás len o kúpaní, ale najmä o tej atmosfére. Šum mora, slaný vánok, pozorovanie západu slnka, prechádzky. More je pre nás fascinujúce za každého počasia. Dodáva energiu. Prvé dni sme mali šťastie na príjemné jarné počasie – slnečno a skoro 20 stupňov. Tak sme čo najviac času trávili prechádzkami po vonku. Adaptovaním sa. Spoznávaním okolia. A boli sme neskutočne spokojní s výberom miesta.

Detské ihriská, pláže, promenáda na prechádzky, malý prístav s kaviarňami. A v tomto ročnom období aj minimum turistov. No napriek tomu to okolo nás žilo. Žiadne vymreté ulice čakajúce na príval letných dovolenkárov. Ale normálny grécky život. Mladí ľudia behajúci popri mori, nastylované grékyne predvádzajúce svoje najnovšie kúsky, starší páni v obleku a klobúku na prechádzke, staršie dámy džavotajúce na káve s výhľadom na more. A rozradostené malé deti pomedzi to. Najviac vo Flisvos Parku. Je to park so zeleňou tiahnuci sa popri mori, kde sú detské ihriská. A to rozdelené podľa veku. Takže naša Lu si prišla na svoje v areáli pre menšie deti, kde bolo tomu všetko prispôsobené. Prvú polhodinu len lietala hore dole a kričala od šťastia. Zima bola tento rok dlhá a studená, tak hneď od prvého dňa sme si všetci traja užívali príjemné rozmrazovanie. Cez víkend v parku predávali aj grécke sezamové pečivko a rôzne sladkosti. Kratšia prechádzka nás priviedla až do Flisvos Mariny, kde boli kaviarničky priamo v lodenici a veľa kočikújucich rodičov 🙂 ). Celkovo bola táto štvrť veľmi “stroller-friendly” (vhodná pre pohyb s kočíkom).

No stále sme boli súčasťou veľkomesta, tak musím podotknúť, že tam boli aj rušivé prvky. Napríklad trojprúdovka popri pobreží, cez ktorú sme museli každý deň prejsť. Hlavné mesto je hlavné mesto. No zato do historického centra sme to mali z Palaia len naskok, tak sme si postupne a pomaly popozerali aj historické Atény. A sú oveľa viac family-friendly (priateľské voči rodine) akoby som bola kedy povedala. A zvládnuteľné aj s bruškom. Všetko je zas raz o prispôsobení a vhodnej organizácii.

Tip: Ak by ste chceli zažiť Atény a okolie a nechce sa vám ísť na vlastnú päsť, môžete si pozrieť ponuku zájazdov na dovolenka.sme.sk

 

IMG_7121

 

Monastiraki & Plaka – Po stopách grékov

 

IMG_7321

 

Sú to dve hlavné historické štvrte, ktoré treba vidieť. Monastiraki zaváňa byzanciou. Orientálnosťou. Kameň, kupoly, ornamenty. Výhľad na Acropolis. Silné miesto. Plaka bola zase plná kaviarní a reštaurácií. V lete sa pýši aj zakvitnutými alejami stromov. O obchody so suvenírmi tu určite tiež zakopnete. Boli na každom kroku. Oslovili nás najviac mydielka a koreniny. V tejto časti sídli tiež najviac múzeí a galérií. Už sme sa prechádzali aj krajšími uličkami (napr. v Taliansku, Provensálsku…). Preto nejdem skladať ódy na centrum Atén. No ich ulice sú špeciálne niečím iným – vedú k chrámom, ktoré už pred tisícročiami začali písať históriu našej kultúry.

 

IMG_7314

 

Acropolis – Chrámy v oblakoch

 

IMG_7410

 

Mekka Grécka. Chrámy postavené na kopci nad mestom. Akoby vyvolávali dojem blízkosti k nebesiam. Sú veľkým symbolom starogréckej mystiky a pobožnosti. Parthenon, Erechteion a Propylaia. Chrámy postavené pre bohyňu Aténu, ktorá bola patrónkou mesta. Podľa mytológie si aténčanov získala olivovníkmi, ktorých plody sa stali dôležitou súčasťou gréckej gastronómie. No počas histórie slúžili aj ako kresťanské kostoly či moslimské mešity. Podľa toho, kto ich práve “okupoval”. Veľmi som sa na ne chcela ísť zblízka pozrieť. Toľko sme sa o nich učili na dejepise. Obaja sme mali radi tento predmet.

No keď som prvýkrát uvidela ten kopec, zostala som nepríjemne prekvapená. Zdola to vyzeral byť riadny šlapák. Pre tehotnú až akoby nezrealizovateľný. Prečítala som nejaké fóra, kde sa však názory rozchádzali. Jedni strašili, iní povzbudzovali. No keď som si prečítala, že to “dal” 90 ročný pán, povedala som si, že idem do toho. Lístky boli mimo sezóny za polovičnú cenu (10 EUR/osoba). Keby som si to po ceste rozmyslela, ostala by som sedieť na nejakom kameni a Miško by pokračoval ďalej. Veď aj keby si to pozrel len on, stálo by to za to. Vždy je lepšie urobiť aspoň niečo, ako nič. Ale čo s Lu? Ešteže sme zobrali náš batolivý nosič Kibi. Unesie aj dvojročné dieťa :). No dôležité pri tom všetkom bolo plánovanie.

Ráno oddych, aby nohy vydržali, pred obedom vyraziť na električku a na Acropolis vyšľapať počas obedného spánku Lu, ktorý sme naplánovali práve do nosiča. “Vystúpiť” sme sa rozhodli zo štvrte Monastiraki (tej orientálnej), pretože pri tomto vstupe je aj úschovňa batožiny a kočíkov. Zdarma sme si ho tam mohli odložiť. Ale najlepšie na tom celom bolo to, že to nebol vôbec taký stupák, ako sa zdola zdal. Múdri Gréci to dobre vymysleli 🙂 Najnáročnejšie vlastne bolo dostať sa k tomu oficiálnemu vstupu, ale tiež to bolo nakoniec len pár strmších uličiek a potom už pohodička. Dávala som si samozrejme pozor, kam šlapem – schody maly predsa už tisíce rokov – ale inak nič také hrôzostrašné. A naša Lulu to komplet celé prespala. Teraz sa už moc nenosí, tak je to pre ňu vzácne. A pre mňa ten pohľad ako zaspáva pri nosení. Bábeno naše.

Pre ňu by to ale taká pohodička rozhodne nebola. Úplne nevhodný priestor pre deti do 3 rokov, takže myslím, že o nič neprišla. No to už je na uvážení každého rodiča, každý si vlastné dieťa poznáme najlepšie. My sa všetko snažíme vždy tak nakombinovať, aby sme z toho aj niečo mali. A toto sa prekvapivo podarilo. Odvážili sme sa až posledný deň a oplatilo sa.

 

Národná záhrada – Relax uprostred rušného mesta

 

IMG_7189

 

Ideálne miesto na prechádzky, kočíkovanie, spinkanie, piknikovanie aj hranie. Okrem zelene a chodníčkov je tam aj jazierko, malá zoo so zvieratkami a ihriská. Atény sú rušné mesto, čo pri cestovaní s najmenšími deťmi nie je najjednoduchšie. No vždy sa snažíme aspoň orientačne vopred premyslieť, kam by sme šli, keď sa situácia začne vymykať spod kontroly 🙂 Čiže hľadať na google maps zelené plochy. A táto záhrada bola stopercentne tým miestom. Všetci sme sa uvoľnili. Lu si pospala v kočíku, Miši zjedol sendvič a ja som si vyložila nohy 🙂

Pri cestovaní s malými deťmi je čerpanie energie a oddych ešte dôležitejšie ako doma. Nastávajú rôzne situácie, ktoré si vyžadujú veľa trpezlivosti a triezvej úvahy. Preto sa oplatí “zabiť” čas aj v (ne)obyčajnom parku. Okrem toho, že si Lu pospí, aj sa uvoľní, pobehá si, poteší sa na preliezkach a užije si svoje detské Atény. A my si doplníme hormóny šťastia. Spokojní, že si užívame spoločné rodinné hobby, pri ktorom si každý príde na svoje. A utvrdení, že fakt nám ten život neskončil. Pretože niekedy o tom aj sami začíname pochybovať 😀

 

Acropolis Múzeum – Kniha gréckej histórie

 

DSC_0124

 

Pôvodne sme neplánovali ísť do múzea. No posledné dni sa nám ochladilo a rozpršalo počasie, no do centra sme sa vybrali aj napriek tomu. Veď čo by sme len robili celý deň zavretí na apartmáne s Lu. Skôr nás lákalo risknúť nejaké to zmoknutie a pozrieť si po rokoch aj nejaké múzeum. Na naše prekvapenie stálo len 5 EUR/(dospelá)osoba. No nebolo to jednoduché. Pretože sme to nevhodne zorganizovali. Prvý deň s dažďom sme ešte neboli úplne ostrielaní čo a ako. A tak sme sa vybrali do múzea pred Luckiným obedným spánkom, že veď tam bude ticho, nuda a trochu si pospí. Totiž tesne pred vstupom už mala skoro zatvorené oči.

No nakoniec sa prebrala a už nezaspala. A tak sme boli s unaveným dieťaťom v múzeu. Asi nemusím hovoriť, že toto sme si teda moc neužili. Píšem všetko úprimne ako je. Aj negatívne veci. Lebo na našom blogu nejde o to, aby sme sa pretvarovali, ako je všetko u nás doma aj na cestách v pohodičke. A hrali sa na dokonalú rodinku. Zažívame aj trpké chvíle a robíme chyby, z ktorých neostáva nič iné len sa poučiť. Tu bola chyba, že sme neprečkali spánok v kočíku vonku aj pri miernom mrholení. Mali sme na to výbavu, len sa nám nechcelo. Celé by to bolo o inom. Lepšie.

Pretože Acropolis múzeum je inak dosť baby-friendly. Dokonca tam majú aj baby kútik s prebalovacím pultom, umývadlom, stolíkom so stoličkami a zopár hračkami. V obchode s knižkami majú aj oddelenie pre deti, kde sú rôzne historické knihy podelené podľa veku. Dokonca aj pre tie najmenšie. A tiež lego repliku chrámov Acropolu 🙂 Múzeum malo len tri menšie poschodia (žiadny grandiózny Louvre ani nič také), tak sme si každý osve pozreli, čo nás zaujímalo. Akurát, že sme sa museli ponáhlať, aby sme dali potom Lucku vonku spať. Nebolo možné z múzea odísť a vrátiť sa neskôr. Tak sme sa museli prispôsobiť. To ma mrzelo až štvalo, lebo som cítila za to zodpovednosť. Ale aj to je súčasť cestovania s malými deťmi. Nie každý deň sa podarí. Nie sme ani my dokonalí a robíme aj zlé rozhodnutia. No všetko sa nakoniec vyriešilo. Ako vždy.

 

DSC_0128

 

Aj ten dážď bol nakoniec veľká sranda. Lu si natiahla gumáky, pršiplásť, znárodnila môj dáždnik a preskúmala všetky mláky v Plake :). A nám už aj ten dážď prestal vadiť, keď sme videli ako sa z toho naše velké bábo teší. O program postarané bez starostí :). A úplne spontánne.

Mali sme v pláne ešte Detské múzeum, ale práve bolo v rekonštrukcii, tak sme sa tam nedostali. No podľa webu to vyzeralo veľmi zaujímavo už aj pre menšie deti, najmä počas upršanejších dní.

Týždeň v Aténach zbehol rýchlo, ale 7 dní v našej zostave bol tak akurát. Oddýchli sme si od ťaživej reality doma a načerpali nové sily. Strávili spolu príjemný čas. Lu so šťastnými bezstarostnými rodičmi. A rodičia s (prevažne) šťastnou bezstarostnou Lu.  Balkán má svoje špeciálne čaro a sme radi, že sme spoznali jeho ôsmu krajinu.

A odniesla som si z tohto výletu jedno veľké ponaučenie. Niekedy sa veci zdajú byť oveľa horšie, ako sú. A strach z nich väčší, ako oni samotné. Tak odteraz vždy, keď sa niečoho zľaknem, porozmýšľam či to nie je len ďalší Acropolis v mojom živote.

 

DSC_0202

V ďalšej časti vám poskytneme viac detailov k našej ceste na vlastnú päsť.

Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú.

A tiež nás potešíte svojim hlasom v súťaži Bloger roka 2017 🙂 – jednoducho kliknutím na tento obrázok. Ďakujeme a veľmi si to vážime.

BR_novacik_kruh

 

Pinterest

Leave a Reply

Your email address will not be published.