Materská dovolenka. Najmä tá druhá časť tohto pojmu v nás ženách najviac rezonuje. Aká dovolenka? Tento názov určite vymyslel nejaký chlap 😉 A v dnešnej dobe je to o dovolenke ešte menej. Už to nie je “len” o starostlivosti o dieťa, domácich prácach, ale aj o udržiavaní si vedomostí a pracovných aj iných zručností. Pretože pracovné miesto nám síce zamestnávatelia či klienti držia (teda v tom lepšom prípade), no očakávajú, že aj my sa “udržíme”. Vo forme. A je to pochopiteľné. A z môjho pohľadu aj pozitívne. Motivuje ma to ostať sama sebou a užívať si tak materstvo novými spôsobmi. Pretože rola ženy v spoločnosti sa “upgradovala” do novej verzie, z ktorej vyplývajú nové potreby aj nároky.
No nemusí to znamenať, že teraz matky prestanú byť matkami, zavrhnú svoje deti pre “kariéru” a vyrastú z nich “vandali”. Nemusíme ísť z jedného extrému (žena v domácnosti) do druhého (práca na 300% úvazok). Môžeme to skĺbiť. Pomaly. Postupne. Každá svojim tempom. Nemusí ísť hneď o návrat do práce, ale napríklad aj o vzdelávanie, tvorivú činnosť, menšie podnikanie. Podľa aktuálnych priorít, túžob a možností. Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že ma teší kombinovať materskú aj s nejakými inými činnosťami. A nijakým spôsobom to neochudobňuje vzťah s mojou Lu. Práve naopak. Ženy dnes už študujú, pracujú, podnikajú, tvoria, majú právo voliť;), tak úplne prirodzene sa to stáva súčasťou aj ich materskej. Bez toho, aby z nás museli byť nevyhnutne “workoholické kariéristky”. Všetko je o time managemente a stanovení si priorít. Nedá sa robiť všetko naraz, perfektne a neuškodiť nejakým spôsobom sebe alebo svojim najbližším. Materstvo je veľká škola asertivity, efektivity aj kreativity.
No samozrejme stále sú ženy, ktoré nič z toho k svojmu životu nepotrebujú a čisté materstvo a starostlivosť o rodinu ich dlhodobo nápĺňa. A ja ich neskutočne obdivujem. Spoločnosť potrebuje aj mamy na plný úväzok. Nie je potrebné žiadne škatuľkovanie, posudzovanie a nebodaj odsudzovanie. Byť matkou v dnešnej dobe nie je jednoduché. Neexistuje jeden set pravidiel, ktorými sa každý riadi, či už pri výchove alebo starostlivosti o deti. A vlastne vďaka Bohu za to. No na druhej strane, nech robíme čokoľvek, vždy bude niekto, kto nás skritizuje. Kto nami bude opovrhovať. Pretože pracujeme alebo nepracujeme. Dojčíme alebo nedojčíme. Sme príliš prísne alebo málo prísne. Nakupujeme bio alebo nebio. A donekonečna.
V našom okolí dnes už len ťažko nájdeme utvrdenie v tom, čo robíme. Musíme si ho nájsť samé. Samé v sebe, ale aj jedna v druhej. Prijatím. Vzájomnou podporou. Každá máme svoj hlas, svoje svedomie, svoj rozum, svoje srdce. Každá sme tá najlepšia mama pre svoje deti. A Boh každú z nás ako matku “používa” najprv podobným spôsobom (tehotenstvo, pôrod), no potom sa naše cesty rozvetvujú. Na x spôsobov. A je to úplne okay. Žiadne preteky o (super)matku roka. Len diverzita. A jej tolerancia. Otvorenosť pre nové spôsoby a riešenia. Šité na mieru osobitne pre každú z nás. Pretože deti najviac potrebujú matku, ktorá je šťastná.
V najbližšom článku budem písať práve o tom, ako sa rozvetvila a stále rozvetvuje práve tá moja “cesta”.
Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú.