Posledné dve letá sme mali možnosť užiť si Bratislavu úplne inak ako predtým. Viac outdoorovo. Ako inak, vďaka Lu, ktorá nás vytiahla na hry a prechádzky k vode, na piesok, do zelene, do pohody. Áno, stále hovorím o Bratislave:) Preorientovali sme svoje tradičné trasy po centre mesta, či už do práce alebo za zábavou, a spoznali aj tú zelenšiu, príjemnejšiu stránku nášho hlavného mesta. A trávime v nej teraz oveľa viac času.

Leto mávame samozrejme nabité stretnutiami, výletmi či aktivitami mimo mesta. No tých dní v meste je stále príliš na to, aby sme sa piekli niekde na betóne. A sami sme boli prekvapení, aká baby-friendly a pohodová vie byť Bratislava. Vyvrátila našu mienku o tom, že rodina do nej nepatrí. Zas raz to je len vecou postoja, nastavenia a tiež osobnej skúsenosti. Na základe nej vám povieme niečo viac o našich obľúbených letných zakútiach Bratislavy a mám také tušenie, že v budúcnosti bude ich zoznam ďalej narastať. A určite o tom neprestaneme písať. A ešte jedna info, predtým ako sa začítate. Pred pár mesiacmi by mi ani vo sne nenapadlo, že budem písať o Bratislave, tak sme len minimálne fotili. Preto zopár záberov bude z iných zdrojov. No odteraz už foťák aj v BA stále v strehu:)

 

1. Pohodička v Medickej záhrade

 

(Zdroj: www.tripadvisor.com)

 

Záhrada vedľa Ondrejského cintorína. Presne medzi centrom mesta a Ružinovom. Pre nás ideálna poloha. Je to miesto, kde som Lu chodila nosiť alebo kočíkovať, keď už som potrebovala zmenu zo zabehnutých chodníčkov v Ružinove. Alebo keď som chcela byť bližšie k Miškovi, k centru mesta, skočiť spolu na obedík a narušiť domáci baby stereotyp. Je to tiež miesto, kde si Lu trénovala chodenie. Naobuto či naboso. Nekonečné trávniky jej umožnili padať a vstávať (tiež) donekonečna. A nám sledovať ju a sŕkať pri tom limonádu. Tú predávajú v neďalekom “Domčeku”. Malá kaviarnička v tieni stromov s teraskou. Tú sme si moc neužili, ale povedzme, že to bola naša štartovacia stanica. A keď sa Lu už poriadne rozbehala, chodievali sme na ihrisko, ktoré bolo v tesnom susedstve s “Domčekom”. Tak sme si niekedy stihli dať aj po cheesecaku, kým Lu presýpala piesok z jednej strany pieskoviska na druhú. Vďaka tomu, že ihrisko je dokruhu olemované desiatkami lavičiek. Plných džavotajúcich rodičov. Skvelé miesto na stretnutia s priateľmi a ich deťmi. Zaujímavým programom pre Lu bola samozrejme aj fontána. Zo začiatku sme sa jej oblúkom vyhýbali, keďže Lu sa v nej chcela vykúpať za každú cenu. Silné vodné obdobie, ktoré sa jej našťastie podarilo aspoň trošku uspokojiť v Chorvátsku a pri okolitých jazerách (a v bazéniku na balkóne:). Potom sme sa mohli už priblížiť aj k fontáne a užívať si ju inak. “Člupkaním” kamienkov napríklad. Je úžasné sledovať, ako naše tvrdohlavé batoliatko postupne začína spolupracovať. Dozrievaním a komunikovaním, nie nútením a krikom. A medzitým hľadaním miest, kde sa môžme všetci traja uvoľniť. V tom nám medická počas leta enormne pomáhala.

 

2. Bratislavské more na Zlatých pieskoch

 

(Zdroj: www.travelguide.sk)

 

Na Zlatých pieskoch sme neboli roky. Cez víkendy sme bývali veľa preč. A cez týždeň dlho v robote. Potom prišla Lu. A bývame veľa vonku. No v lete to má jeden háčik. Horúčavy. S Lu či bez, vedia pekne zavariť. Tak sme si nastavili pravidelné kúpanie. No viac ako na kúpalisko nás to lákalo k prirodzenému brehu. Jednoduchšia “obsluha” našej Lu, nekĺže sa, nešmýka sa. Vlastne samoobsluha. Ideálny stav pre ňu aj pre nás. Prvýkrát sme boli uchvátený tým, že ihrisko sa nachádza skoro úplne pri brehu. Deku sme si dali pomedzi ne a Lu si behala s materiálom od jedného k druhému. Ako sen. Samozrejme cez týždeň bolo oveľa menej ľudí, tak to malo aj svoju atmosféru. A najmä večer. Lu zatiaľ nevydrží dlho “plávať”. Ani s rukávnikmi. Chvíľu sa spolu počlapkáme a už ju to ťahá na breh za “robotou”. Alebo do baru;) Našťastie neďalekého. Produkujúceho arómu premasteného langoša. Vôňa nášho detstva a ani Lu to tuším neobijde. Museli sme jeden kúpiť, inak by hrozilo, že ho zje prísediacemu páriku. Samozrejme dvakrát si z neho odhryzla a bolo. Kečup a syr zaujali najviac. Prekvapilo nás, že toalety boli na slovenské pomery dobre udržiavané. Akurát to vstupné v plnej cene by si mohli po piatej odpustiť. Vraj to majú podľa počasia, povedal nám pán pri turnikete. Skoro nám pokazil náladu. Ale nepodarilo sa:).

 

3. Promenáda pri Eurovei

 

(Zdroj: http://frombts.blogspot.sk)

 

V posledných rokoch sa pobrežie Dunaja mení z účelového prístavného a dopravného priestoru na miesto oddychu pre ľudí. A mení to charakter Bratislavy a celkový feeling, ktorý prináša. Asi nemusím hovoriť, že k lepšiemu. Podstatne. Voda a ľudia. To vždy patrilo k sebe. A Eurovea túto potrebu napĺňa. Nie je to len o nakupovaní. To sa dá úplne vynechať. Je to o promenáde, o trávnikoch vedúcich (skoro) až do rieky, s ktorou akoby splývame. Je skvelé vidieť, že niečo v Bratislave tí developeri urobili aj dobre. Podľa mňa jediné miesto pri Dunaji, ktoré poskytuje tento pocit. Myslím, ten splývavý. Také silné prepojenie s vodou, intenzívne, blízke, ale stále mestské. Nielen v šortkách, ale aj v obleku či sukni. Miesto pre každého. Reštaurácie s terasami objímajúcimi toto veľké piknik miesto pri vode. Skoro ako pri mori. Najkrajšie je to večer pred západom slnka. Všetko je také žltšie. Teplejšie. Tráva, Dunaj, chodníky, aj naše rozhovory. A Lu si tiež príde na svoje. Nielen na tráve, ale najmä na ihrisku. Tu sa jej konkrétne veľmi páči na pieskovisku. Akoby taký drevený bazén s pieskom. Jedno z našich naj miest v Bratislave v lete. Ale kým nie je prihorúco. To by hrozilo, že do toho Dunaja aj skočíme:)

 

4. Nočný život na Magio pláži

 

 

Lu nám dlhodobo odmieta chodiť spať večer o osmej. Dlho som s tým bojovala. Riadila sa večerným rituálom. Snažila sa ju všemožne uspať. Večeri strávené po tme v spálni. Lu oči dokorán. Pozerá von oknom. Alebo plače a snaží sa dostať von z postele. Jedného dňa som si povedala, že stačí. Nebudem siliť svoje dieťa do zaužívaných režimov iných ľudí. Tak bývala Lu s nami v obývačke. Nebolo to ideálne, ale podstatne lepšie ako v tej spálni po tme. Až prišlo leto a začali sme chodiť na magiopláž. Akoby sme objavili Ameriku:) Otvoril sa nám večerný život. Bary a kaviarne na “pieskovisku”. Ale aj detská jedálnička. Lehátka, sedátka, postele, taburetky. Aj loď s pieskom. Ihrisko na pár metrov. Trampolína naskok. A to sú len atrakcie pre deti. Kopec ďalších vecí pre dospelých. Všetko zadarmo. Akurát jedlo a pitie si bolo treba kúpiť. Raz sme tam zažili s Lu dokonca aj koncert. Naháňali sme ju po piesku a počúvali pri tom živú hudbu. Fantázia. Každý detský “mindrák” má aj svoju druhú stránku, tú pozitívnejšiu. Napríklad tá Luckina nechuť ísť večer spať (dnes už vieme, že spôsobená chuťou pospať si poobede) nám umožnila tráviť v lete čas vonku, medzi ľuďmi a vyjsť si niekam večer aj spolu. Bez ponáhlania sa domov za večerným “rituálom”, ktorý vlastne existoval len v našej hlave. Využívali sme to aj na stretnutia s kamarátmi. Raz sme tam vzali dokonca kamoša z Londýna, ktorý bol na výlete v Bratislave aj s priateľkou. Boli ešte viac nadšení ako my. Aké úžasné miesto pri rieke, s výhľadom na hrad a staré mesto. Tak tak. Až nechápem, kde sme boli doteraz. A to všetko len kúsok na druhý breh k Eurovei cez (novo)starý most. Pri Dunaji to fakt žije. Tešíme sa na budúci rok opäť.

 

5. Osvieženie v Sade Janka Kráľa

 

 

Sad Janka Kráľa. Skvelé miesto pre piknik. Bratislavský “Central Park”. Miesto pre bicyklovanie, behanie, prechádzky, piknikovanie. Alebo tatinovský čas, keď maminy nakupujú alebo niečo vybavujú v susediacom auparku:) No chodievali sme sem aj úplne bezdôvodne. Najmä, keď bola Lu bábo. Nosiť alebo kočíkovať. Toto miesto na nás pôsobí ako les uprostred mesta. Čerpáme tu veľa sviežosti, čerstvého vzduchu, psychológmi odporúčanej zelenej farby a pocitu, že vôbec nie sme uprostred veľkého mesta. Teda veľkého, ako sa to vezme. Na európske pomery je mini. No na tie slovenské skôr maxi. Hlavne cesty sú tu oveľa väčšie a hlučnejšie, ako v ostatných slovenských mestách. Pohodlné na šoférovanie, ale nepohodlné psychicky. Teda aspoň pre nás. Preto vyhľadávame miesta ako Sad Janka Kráľa. Je to ako vitamínová bomba. Stromy majú neskutočnú schopnosť pohlcovať hluk a smog. A prepojenie s magioplážou je v lete perfiš. Dva v jednom. Keď počítam aj aupark, tri v jednom. Niežeby sme nejak vyhľadávali nákupné centrá, ale majú tam dobré toalety (odkedy ho prerobili aj super “toaletnú” miestnosť pre rodičov s deťmi), potraviny, drogérku. Keby dačo. A tešíme sa už na jeseň, kedy je to v sade ako v rozprávke. Vlani sme si tam urobili rodinné fotenie. Dúfam, že tento rok už Lu nebude chcieť zjesť všetky listy, ale radšej sa na nič nespolieham:)

 

6. Ufónska vyhliadka

 

 

Pozeráme na to UFO niekoľko rokov a hovoríme si, že raz tam pôjdeme. No nebyť darčekového kupónu na moju 30tku, nedostaneme sa tam asi nikdy. A bola by to škoda. V rámci kupónu sme mali cestu výťahom priamo na vyhliadku a drink v bare pod Ufom. Najprv k tej vyhliadke. Ani jeden z nás nemá rád výšky. Lu samozrejme zatiaľ nerieši. Cesta výťahom bola normálka. Nič nezvyčajné, no vcelku rýchla. A potom strmšie schodíky. Lu sme mali našťastie v nosiči. Kočík by nám bol na dve veci a brať ju len na rukách, až taký adrenalín sme zase nepotrebovali. Keď sme dorazili na vyhliadku, uvedomili sme si, že vyhliadka UFA ako taká je ozaj maličká. Čo len umocňovalo našu nepohodu v takej výške:) No tie výhľady stáli za to. Za Dunajom smerom na severozápad čistá divočina. Veľmi zelená. Nebyť Nového mosta s x výjazdami, ktorý totálne znivočil Podhradie a jeho prepojenie so Starým mestom, čistá idylka toto naše hlavné mesto. Minimálne zhora určite. A z tejto vtáčej perspektívy Bratislava vôbec nie je taká rovina, ako ju bežne vnímame. Centrum mesta je vlastne zasadené do Karpát. A čo na to Lu? Nič. Prilepená na tatikovi obdivovala výhľady a nevedela sa dočkať, kedy znárodní maminkin foťákotelefón. A to ešte nevedela, že ju čaká super kaviareň s ihriskom pod touto scenériou. A nie na magio pláži. Ale na pláži pod Ufom. O tomto mieste sme doteraz ani netušili. Podnik nám pripomínal skôr taký vonkajší discobar, ktorý ožíva po deviatej. No predtým podávajú aj hamburgery a rodiny lákajú vonkajším minihriskom hneď pri stoloch. Že by ďalšia alternatíva na “nočný” život s rodinou?:)

Týchto 6 miest bolo pre nás toto leto top. A je tu x ďalších, kam sa ešte len chystáme. Nepíšeme o tom, aby zvyšku Slovenska bolo niečo ľúto. Alebo aby sme sa tvárili, že Bratislava je ideálne miesto pre život. Nie je. Píšeme o tom, aby sme vyvážili to množstvo negatívnych komentárov na adresu nášho hlavného mesta. Všade je predsa niečo dobré a niečo zlé. Veci nie sú čierno-biele. A všetko si oveľa viac vážime najmä teraz, keď musíme načas odísť. Kým dokončíme dom, budeme mať prechodné bývanie mimo BA regiónu. Ale aj to so sebou okrem starostí s dochádzaním do práce určite prinesie mnohé pozitíva. No sme pripravení, že rok 2017 bude náročný. A zároveň sme radi, že sa hýbeme dopredu, plníme si sny a nestojíme na jednom mieste. A to aj s našou Lu.

Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú.