Tak ako vlani, aj tento rok sme sa rozhodli po zime zresetovať rodinným víkendom mimo domu. A aj tento rok sme po zvažovaní rôznych možností skončili v Maďarsku 🙂 Oni to s tými kúpelmi proste vedia…tí naši južní susedia. A tento rok to bolo už oveľa pohodovejšie aj vo štvorici…
Deti už trochu podrástli, sú zas o krok samostatnejšie a my ako rodičia skúsenejší. A postupne menej vymýšľame a užívame si obyčajné veci a nekomplikovanú pohodu, ktorú prinášajú…
Terapia kvetmi
Bývali sme vo veľmi príjemnom prostredí…za hotelom bola lúka s ihriskom a pučiacimi púpavami. Na ihrisku bolo jedno veľmi zaujímavé autíčko, ktoré naše deti stále rozplakalo… vkuse oň bojovali a hádali sa, koho je a kto má na ne väčší nárok…akoby si doň nemohli sadnúť proste spolu… 😀 vzdory si so sebou nosia nanešťastie aj na dovolenky…
A keď ich smerujú jeden na druhého, je to pre mňa oveľa horšie, ako keď “len” na nás rodičov…tak zvláštne to bolí, keď sa hašteria…a na druhej strane hreje, keď sa pekne spolu hrajú a spolupracujú...niekedy proste len pomôže, keď sa rozdelíme…alebo ideme do prírody…v akejkoľvek forme…a tentokrát to bola malá lúka za hotelom…
Tie púpavy….ako terapia po dlhej zime…obaja sa upokojili….púpav bolo jednoducho dosť pre každého...a ja som dostala ten materský hrejivý pocit…a bola som rada, že sme sa nemuseli rozdelovať…veď to bol predsa náš family (team) building… A tak sme si našli únikové miestečko, kde sme boli všetci spokojní…a potom ešte vo wellnesse…sme vodnícka rodina, tak tento element je istota 🙂
Family Wellness
Nemám z neho žiadnu family foto…ani raz mi to nestálo za to rušiť tú mokrú pohodu, ktorú sme mali…a štelovať všetkých umelo do niečoho, do čoho sa im nechcelo…a ani mne.
Už dlho som si tak (s deťmi) neoddýchla ako v tom bazéne…”tropický” rodinný bazén s postupným dnom, ktorý mi pocitovo pripomína more a pláž…všetky vekové kategórie sú v ňom spokojné a opäť bez potreby rozdelovať sa…tú ale začala mať postupne Lu, ktorá lietala hore-dole k detskému bazénu…naša pingpongová anti-wellness loptička…neoddychuje nikdy 😀
Našťastie bol tento hotelový akvapark úplne malý a všetko bolo blízko seba…aj tobogán, ktorý nás všetkých neplánovane vyšpliechal…Lu ich totiž moc nemusí od jednej nepodarenej ponornej skúsenosti. No očividne čas vyrieši všetko…aj fóbie z tobogánov….Riši zatiaľ žiadne nemá, vodník naplno a hernička tiež môže byť…trošku zmena oproti nášmu dedinskému dvoru, takže ani nemukol 🙂
Prechádzka v parku
Hneď vedľa hotela sa nachádzal malý mestský park s jazierkom, ihriskami a mojimi obľúbenými magnóliami...boli tesne pred pučaním…toto miesto bolo pre nás prekvapením…žiadny park sme neočakávali…také príjemné miesto…
A stretli sme aj maďarských škôlkarov, ku ktorým sa Lu hrdo hlásila a nechcela sa s nami vrátiť na hotel…classic Lu 😀 Veľmi kolektívne sociálne dieťa nám z nej rastie… má rada, keď život okolo nej šumí…ľuďmi, farbami, písmenami, obrázkami, kvetmi, jazykmi, krajinami....vďaka nej sa vlastne s každým všade neplánovane zoznamujeme 😀
Ale aj fičíme nonstop, lebo Lu sa nezastaví…všetko má svoje výhody aj nevýhody… tak sme si naplánovali aj jeden výlet, nech využijeme skvelú polohu nášho ubytka…
Na hraniciach
Hotel sme našli cez zľavový portál a potešilo nás, že je hneď pri dvoch hraniciach. Maďarsko – Rakúsko a Maďarsko – Slovinsko. Pôvodne sme totiž plánovali city break…ísť niekam na víkend do väčšieho mesta, no drobný maďarský Szentgotthárd nám svojou polohou umožnil nakombinovať wellness pobyt so city výletom, o ktorom sa dočítate na konci článku.
A tak si deti užili aj kúpanie, príjemné prostredie a my ten svoj malý city break…a zistila som, čo mi to celé pripomína...našu pohraničnú Bratislavu....akoby sme jednou nohou žili na Slovensku a tou druhou v trochu ďalších krajinách…mám veľmi rada diverzitu, ktorú ponúkajú takéto miesta…a tu to bolo veľmi podobné…
Výlet do Rakúska
Do hodiny a pol autom je zo Szentgotthárd dostupný rakúsky Graz a slovinský Maribor. Nateraz sme si vybrali Graz…a možno sa sem ešte kvôli tomu Mariboru vrátime 😉 Je to fajn mať kratšiu cestu a baby-friendly ubytovanie, kým sú deti takéto malé…a podnikať výlety naokolo (ako som spomínala v článku o dovolenkovaní s deťmi – mať takú svoju pohodovú stanicu/oázu…)…
No ale späť ku Grazu…odmala okolo neho chodíme k talianskemu či chorvátskemu moru…čiže sa mi doteraz spájal s dialnicou 🙂
No už na google pics pôsobil veľmi prívetivo a na google maps zase veľmi zelene…máme radi mestá s parkami a zelenými plochami…aby sme sa mali s deťmi, kam ísť dať do pohody, keď sa život vyhrotí 🙂
…a tak bol Graz ďalším príjemným prekvapením…miestom, kde sa určite zastavíme, keď k tomu “slovenskému” moru pôjdeme najbližšie…
Pohodový Graz
Také little big city…v niečom dobrom som aj tu myslela na našu Bratislavu…a zároveň ju prekonalo o lepšie riešené verejné priestranstvá…no čo ma prekvapilo najviac bola rodinná atmosféra a baby-friendly rozmer tohto mesta…
Kvalitné parky, ihriská, baby-friendly kaviareň, na ktorú sme narazili aj bez tripadvisoru…stretli sme aj veľa dojčiacich mamičiek, milých ľudí ochotných kedykoľvek pomôcť, dokonca s podpornými úsmevmi pre rodičov, ktorým strašne plače nezaspávajúci batoliak (to bol ten náš :D)
…malý dramáč musí byť na každom výlete, ale postupne ich je menej … veľmi postupne :). Ale späť k mestu…veľmi dobrý pocit sme z neho mali…
Cez stred mesta ide rieka s cyklotrasou (tá sa inak dosť rozvetuje po celom meste), na rieke aj pozorovateľna takého čudného ufo tvaru…nestihli sme tam ísť (vtedy ten náš batoliak Riši plakal), ale vyzeralo to zaujímavo.
Rovnako ako parádna ovocná zmrzka, ktorú mi kúpili Miši s Lu za odmenu, že som uspala plačúceho batoliaka….no s poznámkou, aby som nabudúce nezabudla v aute nosič…mali pravdu…
Potom sme ešte stihli pozrieť veľké námestie v centre mesta a užívali si pri tom hypnotický šum električiek….Graz na nás začal zrazu pôsobiť veľkomestsky, no celkový dojem zanechal malomestský….pohodový… zelený…ekologický…
A ja viem, že sa tam ešte niekedy ukážeme….dovtedy dovidenia Graz aj pohraničný Szentgotthárd…
Ideme domov, kde nás čakajú jarné príjemnosti na záhradke aj v okolí...niet nad domácke šťastie…dostupné kedykoľvek....ale jasné, že sa už neviem dočkať letnej dovči :)…bezstarostného spoločného času, kedy sa môžme nerušene venovať jeden druhému… ❤️
A to vám prajem do nadchádzajúcej teplej sezóny….veľa príjemných spoločných chvíl…
Ak sa vám tento článok páči a zdá hodný šírenia, budem vďačná za like či share Môj blog môžte ďalej sledovať na Facebooku aj Instagrame. Alebo nemusíte nič sledovať a namiesto toho sa prihlásiť na odber noviniek…nové články takto pristanú priamo na vašom emaili 🙂 Ďakujem, že trávite čas na mojom blogu… ❤️