V prvej časti článku o našom prvom spoločnom roadtripe sme sa s vami podelili o zážitky z Eraclea Mare a teraz zase prezradíme naše skúsenosti z Benátok a Trevisa.
Treviso
Nie veľmi známe, no za to zaujímavé mestečko polhodinu vzdialené od Benátok. Ale s menším počtom turistov a tým pádom aj nižšími cenami a autentickejšou atmosférou. Kúsok od centra sme mali prenajatý byt cez airbnb.com, o ktorom sme už písali na blogu. Narozdiel od ubytovania v hoteli sme mali za obdobnú cenu k dispozícii aj kuchynku a oveľa viac priestoru. Čo je pri cestovaní s bábätkom na nezaplatenie. Jeden deň sme využili na výlet vlakom do neďalekých Benátok a dva dni potulovaním sa po Trevise.
Cez Treviso tečie rieka, ktorá sa ďalej rozvetvuje do desiatok menších tokov a kanálikov, ktoré pretínajú úzke uličky a vytvárajú zaujímavé zakútia. V tých sa často nachádzajú reštaurácie, kaviarne, zmrzlinárne alebo malé “tradičné” obchodíky (potraviny, galantéria, drogéria). Celé mesto je vydláždené kameňom, ktorý pripomína mramor. Historické budovy sú často podopreté stĺpmi, ktoré vytvárajú príjemný tieň popri prezeraní si výkladov butikov a parfumérií.
No proste čaro malého mesta bolo cítiť na každom kroku. Niekedy sme mali pocit, že sme tam snáď jediní turisti a ten pocit sa nám páčil. Zažívali sme tak reálne Taliansko a reálnych Talianov. Pre zmenu nie tých polonahých v šortkach, s veľkými slnečnými okuliarmi, ale tých mestských, vkusne nastylovaných, posedávajúcich vo vinárniach, kaviarňach a hlučne diskutujúcich o najnovších správach z ranných novín. Sledovali sme ako sa počas dňa vystriedali všetky generácie. Ráno mamičky s deťmi a dôchodcovia, poobede sa vyrojili teenageri zo škôl a podvečer sa ulice začali hemžiť kostýmami, oblekmi a kravatami. A Lucinka to všetko sledovala s nami, z kočíka, alebo ešte radšej z nosiča, odkiaľ mala dokonalý výhľad na všetko dianie okolo seba. A o pozornosť určite nemala núdzu, každý sa pri nej pristavoval a prihováral sa jej. Našťastie bábätká rozumejú všetkým jazykom:) Treviso je mesto, do ktorého by sme sa určite ešte vrátili. Len tak na šálku kávy alebo nakupovanie.
Benátky
Mesto v “checkliste” každého cestovateľa. Svetoznáma metropola, mesto na vode, bašta umelcov. Ale aj more turistov. Dlho sme sa na ne tešili, no na poslednú chvíľu sme zapochybovali. Celý deň bez kočíka, cesta vlakom, pretlak ľudí a málo času. Ale nemohli sme si to nechať ujsť. Uvedomili sme si, že s deťmi Benátky asi nikdy nebudú ideálne a teraz Lucinka aspoň nechodí:) Naložili sme ju do nosiča a vybrali sme sa. A bol to náročný deň. Ale stálo to za to. Zistili sme, že nie celé Benátky sú prepchaté turistami. A tiež, že námestie San Marco je oveľa majestátnejšie a krajšie, ako sme si mysleli. A plné cudzích jazykov. Akoby sme mali svet na dlani. Pochopili sme, prečo Benátky nikdy neutíchnu turizmom. Farebné, talianske, plné člnov, lodí a histórie. Ako labyrint na vode. So šípkami ukazujúcimi cestu do cieľa. A tá cesta bola na tom pre nás tá najzaujímavejšia. Pretkávala tie pravé Benátky s komornými pizzériami a hrajúcimi sa deťmi.
Ale musím priznať, že bez kočíka to bolo veľmi namáhavé. Aj keď by v ňom Lucinka vydržala len chvíľu. No aj tá by pomohla. Minimálne na prebalenie, odbehnutie. Spätne ani nechápem, ako som ju mohla nosiť celý deň. No na druhej strane si neviem predstaviť prenášať kočík cez každý mostík, ktorých boli stovky. Tak nakoniec moja cestovateľská vášeň aj hory preniesla 🙂 Povedala som si, že “oddychovať” budem doma. A spätne som rada za toto rozhodnutie.
Takže suma sumárum, naša prvá cesta vyšla pozitívne. Taliansko sa opäť osvedčilo a určite sme tam neboli naposledy.
Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú 🙂