V minulom článku sme písali o zmenách, ktorými teraz prechádza naša rodina.
A tiež o tom, že prvé sťahovanie je už za nami a v najbližších článkoch vám prezradíme taký malý “sťahovací návod na prežitie” na základe našej skúsenosti. Pretože keď sme sa na naše prvé rodinné sťahovanie pripravovali my, nikde na (slovenskom) internete sme nič nápomocné nenašli. Známi a priatelia nám našťastie čo to poradili, no inšpirácií, ako zvládnuť nepríjemné situácie nie je nikdy dosť.

Pretože fakt nemám rada sťahovanie. Veď kto by aj mal. A už vôbec nie ako matka. Už len pomyslenie na to ma zalialo studeným potom. A hneď dvakrát, keďže na jar sa budeme sťahovať znovu. Neustále som premýšľala nad tým, ako to celé urobiť bez stresov a v rámci možnosti čo najpohodovejšie. Hlavne kvôli Lu. Prispôsobenie sa realite a hľadanie (pre nás) fungujúcich riešení bolo zas raz kľúčové. Tak som chytila zodpovednosť do vlastných rúk a sústredila sa na to, čo viem ovplyvniť a čo spraviť preto, aby to naša rodina dobre zvládla. Vytvorila som si z toho projekt, aby som sa čo najviac odosobnila. Pomohlo mi to prežiť to emocionálne “ticho pred búrkou” a pripraviť sa na ňu.

Takto vyzeral “manažment” nášho sťahovania:

 

1. Plánovanie

 

 

Prvá časť prípravy na sťahovanie sa odohrala v kalendári, pretože čas je v tomto prípade prísny šéf. No to aj naša Lu 😉 Takže sme si potrebovali vhodne rozložiť čas, aby nám popri povinnostiach zostalo dosť energie aj na naše hravé batoľa:

• najprv sme si stanovili presný termín sťahovania, a to o týždeň skôr, ako bol termín finálneho odovzdania bytu (rezerva pre istotu – aby bol čas na dosťahovanie drobností, upratanie, rozlúčku – a oplatilo sa, vnieslo to do celého dňa aspoň trošku pocit pohody)
• následne sme si rozplánovali približne na dva mesiace predtým ďalšie termíny – čo všetko bude treba vybaviť, zariadiť a teda stihnúť, kým sa presťahujeme – opäť s rezervou (najmä okolo domu, bytu alebo prechodného bývania a samozrejme sťahovania)
• to nám dotvorilo obraz o najbližšom období a tiež poskytlo reálnu predstavu o tom, čo všetko nás čaká a čo všetko sme schopní (alebo aj nie) mimo toho stihnúť
• bežný život samozrejme naďalej bežal svoj beh, no priority boli stanovené, ostatné sa muselo prispôsobiť a slovo “nie” sme museli používať častejšie, akokoľvek nepríjemné to bolo (pretože rodinná pohoda je na prvom mieste)

 

2. Organizácia

 

 

Keď už sme mali nastavený časový rámec a základné deadliny (termíny), prišiel čas na konkrétne úlohy a organizáciu vecí:

• rozpísala som si nahrubo, v ktorej miestnosti, čo máme (znie to banálne, ale na niektoré veci som už aj zabudla – čo ma privádza k ďalšiemu bodu)
• zbavila som sa vecí, ktoré už nepoužívame=nepotrebujeme, aby sa zminimalizoval objem, čo treba presťahovať – minimalizmus je nesmierne uľavujúci (nielen pri sťahovaní)
• premyslela som, do čoho by sa čo dalo zbaliť (napríklad periny, knihy a riady sú veľmi rozdielne veci z pohľadu balenia)
• určila som priority, aby sme tie menej podstatné veci presťahovali už vopred (napr. športové potreby, zimné kabáty a pod.) a aspoň trošku tak odľahčili deň sťahovania
• spísala som si nákupný zoznam, aby som vopred zabezpečila všetko, čo budeme k sťahovaniu potrebovať (dnes už existujú fakt že vychytávky – vďaka Bohu za Ikeu:)

Vďaka sťahovaniu som sa konečne dostala napríklad k vytriedeniu neaktuálnych dokumentov a rôznych iných vecí, ktoré nám len zaberali priestor v byte, ale aj v mysli. Miško najprv neschvaloval tento môj detailny postup, pretože čas bol neúprosný. Ale ja už som proste so sebou nemohla prenášať kvantá nepotrebných vecí a odkladať ich riešenie do budúcnosti. Nikdy nie je vhodný čas na nepríjemné upratovanie a triedenie. A pre mňa sťahovanie bolo tým tlakom, ktorý som potrebovala, aby som si ten čas našla. A naozaj, odlahčili sa nielen naše skrine, ale aj naše duše.

 

3. Pomoc

 

 

Asi najdôležitejší bod. Ľudský faktor. Mohli by sme byť pripravení akokoľvek dobre, bez pomoci druhých by sme to nezvládli. Pomoc s Lucinkou, pomoc pri nosení vecí z/do dodávky, upratovaní, pomoc pri príprave bytu v Nitre, no najmä psychická podpora. Niekedy až v takýchto situáciách pochopíme, akých dobrých ľudí okolo seba máme a že nie sme na tomto svete sami. A keď na niečo nestačíme ani s pomocou druhých, veľa sa dnes dá vybaviť na objednávku. Za poplatok. Nie zadarmo, ale niekedy je prednejšie byť v pohode, ako za každú cenu ušetriť. Tak sme si nakombinovali vlastný koktail pomoci tak, aby sme všetko dobre zvládli. Ideálne by bolo mať vopred všetko naplánované, no nie sme roboty, ale ľudia. Vždy teda samozrejme vzniknú neočakávané situácie. A práve vtedy cítime, že aj Pán Boh stojí zázračne pri nás a riešenie sa nájde. A tak napríklad Lucinka v deň sťahovania neplánovane strávila doobedie u susedov a všetko dopadlo super. Dopredu by som to lepšie nenaplánovala. Týmto chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí pri nás stáli a pomáhali. Alebo na nás len mysleli. Všetko sa počíta. Bolo to šialenstvo, ale vďaka vám sme ho prežili 🙂

Určite už mnohí z vás majú tiež svoje prvé sťahovanie za sebou, tak neváhajte dať vlastné tipy na prípravu v komentároch. Ako som písala na začiatku, inšpirácie nikdy nie je dosť 🙂

Druhá časť (praktické vychytávky) a tretia časť (preprava) série článkov o sťahovaní sú už tiež na blogu.

Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú.