Pôrod dnes nie je už len akt, ktorým privedieme dieťa na svet. Začína byť prezentovaný ako životný zážitok. Na internete nájdeme články o pôrode pri sviečkach, hypnopôrode, pôrode doma alebo s dulou. Tiež o tom, ako si zosumarizovať svoje predstavy v pôrodnom pláne a ako má taký “plán” vyzerať. Možností je neúrekom. Na jednej strane je fajn žiť v dobe, ktorá toľko ponúka. No je tu ešte druhá strana, o ktorej sa píše oveľa menej.

Môžem si svoj pôrod naozaj “naplánovať”? Existuje “dokonalý” pôrod? Je to všetko až také dôležité?

Áno, priebeh pôrodu je dôležitý. Prirodzený pôrod bez medikamentov a v príjemnej atmosfére je to najlepšie pre matku a dieťa. A jej budúce pôrod(y). Rovnako ako neustály a blízky kontakt matky a dieťaťa hneď po pôrode.

Avšak, nič nie je dokonalé. A teda ani pôrody.

 

Teraz k môjmu príbehu.

 

Dôsledne som sa na pôrod pripravovala, pretože mi na ňom veľmi záležalo, ako väčšine žien. A urobila by som to znovu. Pôrod je veľká vec a každá informácia môže byť užitočná. No mala som tiež veľmi konkrétnu predstavu, čo by som chcela a ako by to (ne)malo prebiehať. Aby ma predsa “nezodpovední lekári” nepresvedčili na nejaké zverstvo:) Prirodzený pôrod bez akýchkoľvek umelých zásahov. Žiadny epidurál, vyvolávačka a už vôbec nie cisársky rez. Predstava pekná, ale ako prvorodička som sa nechala trošku uniesť.

Pred pôrodom sa (našťastie) stala taká vec. Musela som byť pár dní v nemocnici. A tu som pochopila relativitu všetkého. Najmä sledujúc ženy v šiestom mesiaci, ktoré každý deň bojovali o svoje bábätká. Alebo ženy, ktoré zmierene čakali na indikovaný cisársky rez. A potom my, podráždené ženy po termíne so svojimi predstavami:). No postupne som si uvedomovala podstatu veci a sústredila sa najmä na jeden cieľ – na to, aby sme boli ja a bábätko v poriadku. A odovzdávala svoj pôrodný plán nielen svojmu lekárovi, ale aj Bohu. Pretože bábätko je dar od Neho a príde svojou vlastnou cestou, ktorá mu je určená zhora.

Toto bola tá najlepšia predpôrodná príprava – šitá na mieru presne pre mňa.

Pretože na to, čo prišlo by ma nepripravil nikto. Prenášala som akoby donekonečna, stav bábätka sa zhoršoval, a teda pôrod mi už museli vyvolať. Nakoniec sa skončil cisársky rezom, ktorý doslova vyslobodil mňa aj bábätko. Následne popôrodné bolesti, zdravotné komplikácie, sklamanie, pochybnosti, proste žiadna idylka z reklamy na plienky. A presne o to ide. Idylky všade okolo nás, ktoré robia svet čierno-bielym. Bránia nám užívať si nedokonalé veci, lebo sme si ich zafixovali ako negatívne. Ale nemusí to tak byť.

Aj cisársky rez môže byť pozitívnou skúsenosťou. Veď mám živé a zdravé bábätko, ktoré úplne zbožňujem. Ktoré som mohla vidieť, ovoňať a chytiť hneď, ako sa narodilo. Vďaka čiastočnej anestéze, ktorá mi umožnila byť “pri tom”. Doslova Božský vynález. Dokonca som svoje bábätko kojila viackrát už v deň pôrodu. Chvíľu mi trvalo, kým som prekonala prvotné sklamanie. A zas raz prestala riešiť, kto si čo myslí. No viem, že mnohým ženám sa nedostalo ani toľko, čo mne. Niektorým sa dostalo možno viac. Každý niekde dostaneme viac, niekde menej.

Učím sa byť vďačná za to dobré. Nenechať si pokaziť radosť problémami.

Nestojí to za to.

A naša Lucinka mi to pripomína každý deň 🙂

Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás na náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú 🙂