Tropické počasie. Azúrové more. Divoké rytmy. Dlho sme snívali o ceste do Latinskej resp. Strednej Ameriky. Naše prvé cesty boli samozrejme v Európe, ktorá pre nás navždy bude tým najúžasnejším kontinentom. Je to náš domov. Neobyčajné roadtripy, krásna architektúra, rôznorodosť kultúr, ktoré spolu prakticky susedia. Balkán bol pre nás zatiaľ top. Túžba po latinskom dobrodružstve však pretrvávala. Tom poslednom vo dvojici. Pretože sme si už plánovali založiť rodinu a ukázať našim deťom svet.

Mal to zároveň byť náš prvý “exotický” výlet, preto sme mali pred ním rešpekt. O to viac, keď išlo o jeden z najnebezpečnejších regiónov sveta. Tento článok nejdeme písať z pozície skúsených cestovateľov, ktorí prešli celý svet. Ich blogy sú pre nás veľkou inšpiráciou, ale určite sa k nim nemôžeme zaradiť. Skôr píšeme z perspektívy nováčikov, ktorí sa touto skúsenosťou posunuli ďalej. Najťažšie (ako vždy) bolo odhodlať sa. A nečakať na “ten správny čas.”

Tak, ako všetky veľké rozhodnutia, aj toto si vyžadovalo relevantné informácie – ešteže existuje internet plný rôznych fór a couchsurfing komunita plná cestovateľov. Tak sme nejaký čas študovali, diskutovali a premýšľali. Váhali, ale šetrili. Učili sa španielčinu. Len tak “keby náhodou”.
Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých vecí. Zistili sme, že existuje x opatrení, ktoré minimalizujú šancu nakaziť sa nejakým strašným vírusom alebo byť obeťou kriminálnikov, že 2 týždne nie je až tak málo času, že nie každý veľký chrobák jen nebezpečný:) a najmä, že to môže byť aj oveľa lacnejšie, ako sa zdá. Takže opodstatnený strach sa vyriešil. Neopodstatnený strach musel ísť bokom.

Pretože túžby sú hnacím motorom života a sú silnejšie ako strach, predsudky, obavy. A je jedno či sme veriaci alebo neveriaci. Platí to pre všetkých rovnako. “Proste a dostanete, hľadajte a nájdete.” Tak sme sa vybrali hľadať na opačný koniec sveta a nemohlo to byť v lepšom čase.

V ďalšom príspevku vám predstavíme náš itinerár a prezradíme, ako to celé dopadlo:).