img_6368-kopia

Praha na detský spôsob

Posted on Posted in Blog, Cestovanie

V minulom príspevku sme sa podelili o naše zážitky a skúsenosti z medzinárodného kongresu, ktorý nás pritiahol do Prahy. A keď sme tam už boli, museli sme ju poukazovať aj našej Lulu. No neostalo nám na to veľa času, mali sme len jeden deň. Avšak po poslednej “city” skúsenosti v Zurichu sme si povedali, že to bude aj stačiť. Aj Lulu, ale najmä nám s Lulu 🙂 V tomto príspevku vám podáme reportík, ako sme si spolu v Prahe nažívali.

Lulu v meste

 

img_6396-kopia

 

V Prahe sme samozrejme neboli prvý raz. Grandiózne mesto. Tešili sme sa na to, ako si ho len tak voľne pobeháme aj s Lu a spomenieme na staré časy, keď sme jeho ulice brázdili ešte ako bezstarostní teenageri. A dúfali sme, že tam bude viac baby-friendly možností ako bolo v Zurichu či Benátkach (no v tých našťastie bola Lu ešte ako bábo, takže nenárokovala si toľko na “voľný výbeh”:) A aj bolo. Minimálne nespočetné námestíčká, ale aj parky a ostrov na Vltave bol veľkým osviežením. Z jednej strany parčík s možnosťou člnkovania a z druhej strany detské ihrisko. Dostali sme sa naň jednoducho po moste. A to všetko len naskok od hlavných turistických atrakcií.

 

img_6463-kopia

 

Väčšinu z nich Lu našťastie prespala v nosiči. Tam, kde sa dalo, sme sa spolu prechádzali alebo kočíkovali. No už nám postupne končia dobré časy s kočíkom, pretože Lu z neho nonstop vylieza a chce všade po vlastných. Čo je samozrejme pochopiteľné a pozitívne, no pri cestovaní nie vždy praktické. Ešteže máme ten nosič. A už aj baby-friendly fokus, čiže vždy počítame vopred s časom, ktorý bude Lu potrebovať niekde behať a hľadáme vhodné miesta. Čo sa týka nášho pocitu z ľudí, samozrejme niečo podobné ako doma v SR. Pozitívne reakcie na našu Lu, úsmevy a ohľad pri bežnom pohybe v uliciach. Celkovo Prahu hodnotíme z rodinného pohľadu pozitívne. Tak ako našu Bratislavu.

 

Kúsok Talianska v Prahe

 

alrisofront

 

Natrafili sme pre nás na zatiaľ asi naj taliansku reštiku mimo Talianska. A zhodou okolností bezlepkovú. Neďaleko Karlovho mosta, v tichej uličke, v tieni, na Betlehemskom námestí. Nebola najlacnejšia na okolí, ale stála za to. Červenobiele kockované obrusy, pás retropapiera navrchu, drevené stoličky a milá obsluha. Milujeme taliansky štýl stolovania, ich jedlo a celkovú atmosféru. A tejto reštaurácii sa podarilo takýto taliansky pocit navodiť. Mysľou sme sa na chvíľu preniesli na Sicíliu, k miestu spomienok na naše medové týždne. No Lu nám samozrejme nezabudla pripomenúť realitu:) Detská stolička bola našťastie samozrejmosť, ako aj (super) cestoviny, ktoré Lu miluje. No tu jej extrémne chutilo, zjedla mi skoro celú porciu. Nabudúce dostane už vlastnú, lebo o takú dobrotu je ťažké deliť sa aj milujúcej matke. No najviac nás prekvapil dezert. Najmä svojim menu, ktoré nám veľkou pečiatkou vytlačili na ten spomínaný retropapier. Bolo ťažké vybrať, no “vanilkové semifredo s marinovanou rebarborou v javorovom sirupe” ďaleko predčilo všetky očakávania (to semifredo bola mascarpone zmrzlina). A v kombinácii s ostatnými ingredienciami bolo doslova na roztopenie zmyslov. V tej chvíli by som im dala aj celý rodičovský príspevok, aby mi doniesli ešte jedno:) No Miško to samozrejme celé uviedol na správnu mieru. Najbližšie, keď budeme v Prahe, viem kam skočíme na romantický obed či večeru. O dôvod viac zastaviť sa tam opäť niekedy.

Kontakt na reštiku:
http://www.al-riso.cz/

 

Bývanie v zelenom Podolí

 

image_1339574039

 

Už tradične sme sa pri hľadaní ubytovania sústredili na family friendly možnosti – teda čo najviac priestoru, kuchynka a za pár babiek. A ideálne v takej časti mesta, kde je kam s tou našou Lulu vybehnúť v prípade núdze. Využívame na to portál airbnb.com, o ktorom už píšeme inde na blogu. A tak sme narazili na dvojizbový bytík v zelenom Podolí – časť Prahy vzdialená asi 15 minút električkou od centra. Už z referencií tohto bytu (od predošlých cestujúcich) sme sa dozvedeli, že v blízkosti je rieka, pri ktorej to žije 🙂 Promenáda, kúpalisko, cyklotrasa, reštiky, bufety, ihrisko. A že vlastník bytu je angličan David, ktorý je vraj veľmi milý pán. To ešte viac podčiarklo medzinárodnú skúsenosť tejto neďalekej cesty. Nech si Lulu trošku popočúva angličtinu a my rozhýbeme jazyky. Čo sa týka ubytovania, to bolo veľmi jednoduché, no priestorné a dobre vybavené. Človek nikdy nevie, kedy sa zíde taký vysávač a žiaľ sa aj zišiel:) Ale potešil aj veľký výber čajíkov. To máme na airbnb najradšej. Tie milé prekvapenia a pozornosti, aby sme sa cítili ako doma. Dokonca sme mali okrem spálne aj obývačku, kde sme mohli vypustiť paru, keď Lulu v spálni spala. A samozrejme, raňajky v pyžame – pohodičku pri cestovaní musíme mať. Taký ten náš pohľad na luxus s malým batoliatkom 🙂 A 40 m2 za 29 EUR/noc, no nekúp to. Good deal, tak sme do toho išli. A boli sme radi. Na Podolí sme naďabili len vďaka tomu, že je v blízkosti kongresového centra. A vrátili by sme sa doň hocikedy.

 

Mestský outdoor v Žlutých lázňach

 

img_6539-kopia

 

O Žlutých lázňach sme vedeli len tak z počutia. A úplne náhodne sme sa ubytovali neďaleko nich.
Čo to je za miesto? Je to pražská beach, kde si príde na svoje každý. Aj rodiny s deťmi, aj mladší, aj starší. Taký ten mestský outdoor, keď je človeku v byte dlho a príroda je ďaleko. Najprv sme si to tam “očekli” navečer. Lu nás vyhnala von, lebo spať ani za nič a pozerať sa ako demoluje celý byt sa nám zdala byť tá menej atraktívna alternatíva. A bol to ten naj nápad. Prišli sme k rieke a hneď nás ovalila party nálada. Na to sme teraz extra vnímavý, keďže nočný život je práve tá z vecí, ktorá sa pre nás s deťmi najviac komplikuje. Tak sme sa rozhodli využiť túto super príležitosť mať pohodový večer vonku v trojici. No najprv sme si dali prechádzku popri rieke, aby Lu zaspala. Aby ten večer aj mal tú správnu atmošku. Stará dobrá tradícia s nosičom. Istotka – Lulu odkvecla za 10 minút. A my veľmi rýchlym tempom späť do centra diania:) Lu sme vyložili do kočíka (už sa nám konečne na to nezobudí) a Miško sa hneď vybral preskúmať, aké pivká majú. A ja som sa zatiaľ predierala prekvapenými no úsmevnými pohľadmi okolosediaciach, ktorí zrejme ešte nikdy nevideli spiace bejby vonku na pive. No to naše ani my nie a bol to super pocit. A tak sme si užili trošku nočného života pri rieke à la Pražáci, pokecali o zážitkoch z kongresu a nemohli uveriť, ako parádne nám je.

 

img_6515-kopia

 

A čo denný život na Žlutých lázňach? Ten sme mali možnosť ochutnať tesne pre odchodom domov. Nebola to taká pohodička ako naposledy pri mori, pretože bazén nie je more, najmä z pohľadu bezpečnosti batoliatka. Ale bola to taká odmena pre Lu, že s nami tak pekne vydržala na kongrese. Tak na oplátku sme s ňou my zase chodili po kúpalisku, pieskovisku, ihrisku, aby si prišla aj ona na svoje. V areáli Žlutých lázní je aj menší detský svet, kde sa nachádzajú dva menšie prepojené bazény, rôzne preliezky, šmýkalky, hojdačky, bufety a deky si rodičia dávajú niekde pomedzi to všetko, aby mali čo najlepší výhľad na svojich šintrov. Tešíme sa, keď Lu dorastie do “výhľadového” veku, no dovtedy si to ešte musíme odmakať resp. odbehať:) Najviac z toho celého ju zaujala asi sprcha a bufety. A piesok samozrejme tiež bodoval. Detský svet bol urobený v takom plážovom duchu, čo bolo samozrejme len plus. Bola síce trochu plnka, ale Lu sa nesťažovala a fičala. Uvedomili sme si, že bývanie s deťmi blízko Žlutých lázní je celkom dobrý spôsob, ako si užiť Prahu s rodinou. A inšpirovali sme sa do budúcnosti, ako pojmeme naše ďalšie “city” tripy. Kompromisne. Cestovanie s deťmi je veľakrát o tom, ako si to nastavíme. A každou jednou cestou prichádzame na nové veci. A samozrejme vždy o nich píšeme 🙂

Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú.

Pinterest

Leave a Reply

Your email address will not be published.