Rok 2014 sa niesol v znamení reflexie nad našim ďalším životom. Túžili sme rozrásť sa o ďalšieho člena a začať rodinný život. Taktiež sme túžili ešte vycestovať a zažiť dobrodružstvo za “veľkou mlákou” naplno. Bolo nám dopriate oboje a takmer súbežne.

V apríli sme sa vrátili z Mexika a o dva mesiace na to som otehotnela. Boli sme veľmi prekvapení, že sa to všetko tak rýchlo podarilo. Enormná radosť, vďačnosť a veľké očakávania.

A potom to prišlo. Nevoľnosti. Výkyvy nálad. Insomnia. Únava. Apatia. A žiadna úľava. Kolotoč beží, povinnosti doma aj v práci čakajú. Priznám sa, že som bola v šoku. Neviem, prečo som si myslela, že to bude easy. Nejak tajne som dúfala, že budem patriť medzi ženy, ktoré ani “nevedia”, že sú tehotné, až kým im nevyskočí bruško. Resp. som si myslela, že čokoľvek bude, prekonám to, ako všetko doposiaľ.

Avšak, nebolo to už len o mne. O mojich výzvach a výkonoch. Bol vo mne ďalší človek, ktorý má svoje potreby a pýta si pozornosť. Ktorému môžem pomôcť aj ublížiť. Na začiatku bolo pre mňa veľmi ťažké vyznať sa vo všetkých fyzických a psychických pocitoch. Všetko prišlo ako bomba, po ktorej zostal neporiadok. Tak som musela začať v sebe upratovať a prísť na to, ako spojiť svoj doterajší život s tehotenstvom. Prijať to, že každé tehotenstvo je iné a príručky sú nanič. Musela som hľadať nové riešenia, ktoré fungujú mne.

Takže po roku plnom radosti, prišlo obdobie skúšky, ktoré mi ukázalo moje nedostatky a začalo ma pripravovať na to najväčšie dobrodružstvo – materstvo. Bola to drina, ktorá ma ale neskutočne posunula. Objavila som v sebe úplne novú ženu. Takú, čo aj hory prenesie, keď treba. Stávala som sa matkou. Po ťažkom prvom trimestri prišiel krásny druhý, potom komótny tretí a potom Lucinka zmenila môj svet…

Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú 🙂