V článku o babom lete som vám písala, ako som zažila spokojnosť len tak doma – u mňa nie moc typický jav :0) Bez môjho obľúbeného výletovania, na ktoré stále akosi nebol čas. A ten čas zrazu prišiel … no nebol ideálny … november, dážď, chlad…. vedela by som si teda predstaviť aj lepšiu predpoveď počasia. No nakoniec sme sa vybrali a stálo to za to. Kuk príbehy ďalej 🙂

Neexistuje zlé počasie

Nebola som s tým počasím stotožnená, ako ste asi vycítili. No vybrali sme si hotel, ktorý mal detskú herňu aj bazénik – aby sme mali čo robiť s deťmi, aj keby sa to počasie fakt nedalo zniesť. No mne nedalo niečo iné…proste len tak tu budeme sedieť na hoteli, keď je vonku taká pekná príroda? A keď sme sa konečne niekam s deťmi vybrali? Išli sme sa teda spýtať na recepciu, čo by odporúčali a tiež či majú požičať dáždnik…a v tom som to uvidela…tie húfy rodičov s deťmi ako vybiehali z hotela…do (mierneho) dažďa…

Totálne to zo mňa opadlo, poobliekala som deti do jesennej garderóby a išli sme aj my…čo bude, to bude – pri najhoršom sa vrátime. A bolo to také uvoľňujúce! Voda, blato, ihličie, mokré šišky, para z hôr, svieži vzduch…taký podobný pocit, ako sme mali v lete pri mori. Príroda = pohoda. Aj tu na tej našej záhradke to zažívame…také uvoľnenie s deťmi. Trošku beztrestnej divočiny….gate sa operú, vlasy umyjú, mokré vyschne…a tak to bolo aj na Donovaloch. Zlé počasie bolo len v mojej hlave…

Veverička

Vytvorili sme si teda rituál doobednej vychádzky po okolí. Atrakcie boli zavreté, takže len taký simple style, rozhýbať a nadýchať sa donovalského vzduchu. Naša Lu nie je extra chodec, po chvíli začne protestovať a to, že sa Riši môže nosiť a kočíkovať, jej tiež veľmi nepomáha. No okrem emócií je to aj o nude. Dnešné deti majú problém sa nudiť. A Lu ako správne rozmaznané dieťa dnešnej doby má ten istý problém 😀 No moc sa tým už nezaoberám, skôr sa snažím hľadať rovnováhu pre nás aj pre deti. A tak som si povedala, že keď veverička nezaberie, ideme na hotel do bazéna a budeme sa tešiť, že sme spolu.

A tá malá koťuha zabrala! Prišli sme pod strom, kde bolo more šišiek. Lu tvrdila, že už nevládze ani náhodou. Začali sme sa hrať, že zbierame šišky pre veveričku a Lu zabudla na celú nudnú prechádzku a venovala sa svojej novej misii. Prešla ešte hodný kus a bola šťastná. Ešte nám aj sama povedala, že je už spokojná (tie škôlkarske hlášky…. 🙂 ). Riši celé veveričkovanie prespal v kočíku a potom sa ešte spolu s Lu vyšantili na ihrisku. Jeseň ma začína tušim baviť…

Ako doma

Teraz k indoor aktivitám. Naposledy sme boli v takomto detskom hoteli na jar v Maďarsku. Bolo to fajn, ale toho času ešte veľmi náročné a tenkrát poprvé s dvomi deťmi. V kútiku duše som sa obávala, že to takéto ostane navždy, lebo to bolo rozhodne náročnejšie, ako prvý výjazd ešte s Lu…ale zrejme neostane! Uf. Uľavilo sa mi. Tentokrát to bolo celé pohodovejšie…

Aj sme sa už ako dvojnásobní rodičia zabehli, aj deti už podrástli, mama sa lepšie vyspí (no ešte čakám nejaké zlepšenie v tomto smere 🙂 ), aj tých starostí okolo domu už je menej…a myslím, že aj toto ubytko nám veľmi sadlo. Veľmi rodinné, pohodové, horské, detský bazén, herňa bola hneď vedľa reštiky, čo sa ukázalo byť úplne kľúčové – aj sme tie švédske stoly stihli využiť, aj deti boli v pohode (nie je to sponzorovaný post – meno hotela rada poskytnem cez správu). Prvý deň sme sa trochu okúňali, ale naokolo boli prevažne rodičia malých detí, takže postupne sa to zvhrlo na bosý štýl v reštike…

Detské dramáče úplna normálka, nikto sa nadtým nepozastavoval a nepozeral po nás, skôr sme si vymieňali pohľady na štýl “Hm chápem, poznáme…”. Neviem, či nám to všetkým urobila tá príroda, alebo sme proste trafili dobrý spot s fajn ľuďmi. Cítili sme sa úplne ako doma! Takže tentokrát ani nemám aké dramatické okienko napísať. Nabudúce bereme aj papuče 😉

Von, von, von

Riši sa nám na pobyte aj rozchodil, potom sme sa presunuli na východ k babke, kde si už aj Riši s Lu zatancoval pred Šláger TV…takže aj trošku “kultúry” sme si užili 😀 To bol asi najkrajší moment s dvomi deťmi pre mňa zatiaľ, ktorý je hodný stoviek ťažkých chvíľ  – ako sa chytili za ručičky a tancovali spolu …. (babka s dedkom sú už starší, tak hľadáme prienik v záľubách s deťmi – mala som nejak potrebu vysvetliť ten šláger). Ja som pred odchodom zbalila snáď celú domácnosť a ešte ďalší týždeň po príchode hľadala veci po dome. My mamy si to vždy celé zlízneme…Ale stálo to totálne za to!!

Aj keď teraz zažívame veľa pohody doma aj možností, ako tráviť čas s deťmi – aj napriek tomu je nutné niekedy vypadnúť, vyčistiť si hlavu, nenaháňať sa, prísť na iné myšlienky, pozerať si viac vzájomne do očí (toto nám fakt najviac funguje na dovolenkách). A taktiež sa naučiť nové veci….ako napríklad chodiť von aj v zlom počasí (tušim mám sklony byť ešte na toho Rišiho precitlivelá). No už mám automatiku….pančuchy, nepremokavé gate, fliska, nepremokavá bunda s kapucňou, gumáky a hajde von z domu! Na záhradu, na prechádzku, na ulicu…proste von. Aspoň na chvíľu…

No je mi jasné, že vo februári budem plakať, aby už konečne bolo leto…žiadna frajerina. Ibažeby sa tento rok niečo zmenilo….

Netuším, uvidím a rozhodne napíšem 🙂

A napíšte aj vy mne…ako sa pasujete s jeseňou vy, čo funguje vám, proste vaše tipy do dažďa – ešte stále sa musím motivovať…lebo po najnovšom už začína aj boj s tmou 😉

Ak sa vám tento článok páči, sledujte môj blog na Facebooku aj Instagrame. Priebežne pridávam zaujímavé stories, foto aj info o nových článkoch. Ak sa vám zdajú fajn, budem veľmi vďačná za like či share ? A samozrejme ako vždy s vami rada podebatím v komentároch…