IMG_9361edit2

Buongiorno, principessa!

Posted on Posted in Blog, Travel

V predošlom článku som vás voviedla do deja o našej prvej spoločnej dovči pri mori a sľúbila pokračovanie príbehu. No nejak sa mi príbeh naťahuje, tak z neho bude nakoniec článkov viac. Vlastne tých príbehov 🙂 Tento bude o tom, ako naša principessa Lu zvládala aj nezvládala prvé dovolenkové dni…

Rána s principessou

IMG_9428edit

5:30 – Principessa sa prebúdza na smiech svojho baby bráška…oblieka si svoje talianske šatky na ramienka a kričí, až mi v ušiach zaľahne: “Bublinkyyyy”!!! Do postele!!!”. Tatik na to: “Buongiorno, principessa!!” A ja jej na to: “V posteli nie!” a ako ten horší policajt ju odprevádzam na balkón s mojim obľúbeným výhľadom…

IMG_9432edit

Mňa Rišiho baby budíček nepotešil až tak, ako Lu, ale…..mali sme vďaka tomu úžasné rána. Ticho, šum mora, svieži vánok, vyspaté deti…

Tentokrát sme mali apartmán aj s polpenziou – ten úžasný januárový deal, čo som spomínala v poslednom článku. No má to aj nevýhody…čakanie na raňajky, ktoré mali jesolskí taliani (až) od 7.30. Zaliala ma obava, ako to budeme dávať každý deň. Najlepší nápad padol, že poďme na pláž a čakajme tam. Nech si toho mora užijeme čo najviac (som maniak, priznávam). A bol to ozaj dobrý nápad. Lu nás šokovala…bola až prekvapivo trpezlivá pred raňajkami…

IMG_9404edit

Piesok na ňu ešte stále funguje…aj keď je už veľkáčka. A toho bolo všade požehnane. A keď sa začala nudiť, išla si “zabehať” po promenáde spolu s ostatnými vytrvalcami, ktorý na nás vrhali tieň hanby 🙂 (videjko ako Lu jogginguje nájdete v story “Jesolo Beach” na Instagrame, je srandovná ). No nemohla som z nej. A zároveň som si hovorila “veď počkaj, v reštike ti to všetko spočíta”, ale nestalo sa. Dokonca ani večer. Ale stalo sa, keď sme to nečakali (pokračovanie nájdete na konči článku v “dramatickom okienku” 🙂 ).

No, späť k tým raňajkám snov, aby sme si nepokazili náladu….z logistických dôvodov sme ich zjedli vovnútri….ale kávičku už na plážovej teraske pred hotelom. A bolo to fajn! Lu sa vyhrala na ihrisku, ktoré bolo asi päť metrov od nás…zase na tom piesku…

IMG_9395edit

Kedysi by mi to znelo celé tak nudne…no teraz je to veľká vec. Chvíľu sa nudiť. Ani som to nestihla poriadne odfotiť a principessa bola späť. Teraz pre zmenu tancovala…

selfp

Ten život na pláži má tuším neskutočné čaro nielen pre mňa, ale aj pre moju principessu (preto si zaslúži samostatný článok, ktorý vyjde v “najbližšom čísle” 🙂 ).

Ale je mi jasné, že bez nášho tatiho by som o pohode mohla len snívať….nemá to s nami ľahké. Hovorím mu: “Neľutuješ, že si sa s nami na to dal?  A on, že: “Veď aj ja som na dovolenke, prečo by mi to vadilo”. Taký je Miši…vie si užívať čokoľvek. Má rád život taký, aký je. To mám na ňom najradšej. A myslím, že aj deti.

IMG_9384edit

 

Principessa na kolobežke

IMG_9355edit

Pred odchodom z domu sme mali dilemu, či naložíme aj kolobežku. Miši bol tentokrát dosť skeptický (balenie je u nás citlivá téma 🙂 ). No podarilo sa mi ho presvedčiť. Ja som mala proste mega ciťák na tú kolobežku. A tak aj bolo (materská intuícia je naj). Bez nej sme takmer nikam nešli. Ani na tie raňajky. Miši bol opäť skeptický, či sa vôbec s tým všetkým mestíme do toho malého retro výťahu v hoteli. Ale principessa Lu ho presvedčila (to má asi po mne). A bolo to super…

Tí, čo sledujete stories na Instagrame viete, že prvý deň sme sa vybrali do talianskeho supermarketu v rámci trádicie, ktorú máme ešte z našich čias vo dvojici. A opäť sme využili tú kolobežku….hovorím Mišimu: “1:0, možno nabudúce 🙂 🙂 ” Tak sme si nakúpili talianske fajnotky, ktoré máme radi.

DSC_0334edit

No ale nakoniec to s tým mojim varením nebola žiadna sláva. Akosi nebol čas ani energia. A tá pláž bola taká lákavá…ale na moju obhajobu sa musím vyhovoriť, že som bola polku dovolenky aj chorá. A ešte na Rišiho nočný život. Tak. Svedomie očistené. S Mišim sme sa teda zhodli, že trochu diéty nám neuškodí (tj. trochu oddychu). Tak sme si dali mediteránsku ovocno-zeleninovú 🙂 Principessa sa tiež potešila. Hlavne melónu. Našťastie bola tá polpenzia a nemuseli sme zháňať reštiky. Lu sa páčila práve tá v hoteli, kde bola ako doma….a dostávame sa k dramatickému okienku, ktoré nesmie chýbať v žiadnom článku o cestovaní s našimi ňuňuchmi (napríklad aj v tom Maďarsku na jar)…lebo aj o tom je život s deťmi. O výzvach. Korporátne povedané 🙂 🙂

Dráma v Jesole

sdr

Ja som si predstavovala, že pôjdeme aj na nejakú dlhšiu prechádzku po jesolskej promenáde. Takú tú oldschool, že nahodíme sa, dám si rúž, očešem vlasy, oblečiem šaty a tak. A pôjdeme sa popremávať spolu s ostatnými dovolenkármi. A skúšala som to rôzne. Raz to dopadlo tak, že mi principessa ušla asi 500 metrov predomňa, lebo som ju nemohla dobehnúť s Rišim v nosiči (Miši šiel niečo odniesť na apartmán – ubezpečila som ho, že mám situáciu plne pod kontrolou 🙂 ). Našťastie sa potom otočila a prišla naspäť. Stúpol mi tlak, ale zároveň som si povedala: “toto dieťa sa vo svete nestratí”.

IMG_9353edit Druhýkrát sme to vyskúšali na opačný smer, že čo to urobí. Principessa nám po chvíli oznámila, že ona ide naspať do hotelu (nik sa v nej nevyzná). Ale potom ju našťastie zaujal plážový bar neďaleko, kde sa jej zdalo, že by mohli mať nanuky a našťastie mali. Tak predsa niečo z tej prechádzky bolo, aj keď krátko. A chvíľka ticha, keď Lu jedla ten nanuk… 🙂

IMG_9332edit2

IMG_9340edit

IMG_9349edit

No nanuk sa minul a opäť sme boli tam, kde predtým. Lu odmietala pokračovať v prechádzke ďalej, odmietala sa zároveň vrátiť do hotela. Odmietala všetko. Plakala. Moja nádoba s empatiou sa vyprázdňovala rýchlosťou vlnobitia. Myslela som si, že 3 roky budú magická hranica, kedy už toto nebudeme musieť riešiť (asi aj tie matky sa niekedy mýlia). Miši nás nakoniec rozsúdil, potom sám chytil dosť nervy (to je už čo povedať!), no nakoniec ho Lu obmäkčila a išla domov na rukách…myslím, že Riši ma na ňu zlý vplyv v tomto smere…robí z nej baby principessu. Ale hádam aj to prejde, len už jej radšej nedávam deadliny, nemajú akosi zmysel…IMG_9374edit

Naspäť do Talianska!

Dramatické okienko pokračuje. Nedali sme sa odradiť a na ďalší deň sme skúsili ešte vychádzku po “stredisku”, že čo to tu majú v tom Jesole za vymoženosti. Principessa nám oznámila po odchode z hotela, že ona sa chce vrátiť naspäť do Talianska! “Naspäť do Talianskaaaaa!” kričala na plné hrdlo. Ale tentokrát bola pri tom hnevaní sa taká zlatá…myslela si, že Taliansko je len na pláži 🙂

.  Nejak sme ju opäť ukecali na zmrzlinu. A potom prišli obchody s detskými automatmi, dovolenkovými mačkažákmi, sladkosťami a samozrejme väčšina vecí presne vo výške jeden meter, ako naša Lu (to nech mi nikto nehovorí, že je náhoda!). Samozrejme ako “správni” dovolenkoví rodičia sme jej dovolili tú zmrzku, jeden mačkažák a potom také raketky s loptičkami, čo Miši povedal, že si kúpi akože pre seba, ale Lu ich vybrala. A čakali by sme, že bude nasledovať spokojné dieťa, vysmiate, šťastné, spolupracujúce a samozrejme nekonečné vďačné, že ho rodičia zobrali na dovolenku.

Asi takéto… 🙂

_edit

A čo sme dostali? Ešte nespokojnejšie dieťa, ktoré plakalo, kričalo, privolávalo pohľady, pýtalo sa na ruky a pokazilo ešte aj spokojného mladšieho súrodenca, ktorému som myslela, že pôjde príkladom (zase tie očakávania…). No zrejme sme ju neodhadli. Našu principessu. Už je to iné ako, keď mala dva roky. Vtedy sme v pohode zvládli spolu Atény. Náš dospelácky svet ju bavil viac ako teraz. A bola ešte k tomu jedináčik. Deti rastú a menia sa ich potreby. A taktiež naša rodina rastie, prechádza rôznymi obdobiami a stále sa všetko učíme nanovo. My byť rodičmi dvoch detí a Lu byť sestrou jednému bráškovi. A teda nebyť stredobod vesmíru. Nemá to tiež najľahšie. No Rišiho všade bráni a nedá si ho. “On je môj”! počujem z jej úst často. Zrejme je všetko, ako má byť.

A tak sme sa s Mišim po vychladnutí našich nedovolenkových emócií rozhodli, že si to všetci uľahčíme a zvyšok dovolenky zakempíme na pláži. A nemohli sme urobiť lepšie….další článok bude o mojich najkrajších spomienkach z dovolenky 🙂 O tých z pláže. A ďalší potom o výlete na ostrov, na ktorý sme sa napriek všetkému dali a bolo dobre. Aj keď nie vždy ľahko (zase bude dramatické okienko 🙂 ). No, Lu doma dodnes spomína na Burano….naša principessa.

Napíšte mi medzitým do komentárov, ako trávite leto, kde vy dovolenkujete a čo vám s deťmi na dovolenkách dobre funguje….prípadne sa podeľte aj o vaše dramatické okienka, nech sa v tom necítime sami 🙂 🙂

Prajem vám krásnu dovču s vašimi deťmi!

Ak vás tento článok zaujal, sledujte blog na Facebooku aj Instagrame. Priebežne pridávam rôznorodé stories, foto aj info o nových článkoch ? Ak sa vám ktorýkoľvek z nich zdá užitočný, budem veľmi vďačná za like či share ? A samozrejme ako vždy s vami rada podebatím v komentároch… ? 

Leave a Reply

Your email address will not be published.