Po dvoch rokoch sme sa opäť vybrali k “severotalianskemu” moru. Prvýkrát sme tam boli s baby Lu – v Eraclea Mare. A už vtedy som bola veľmi milo prekvapená. Šíre more. Vlny. Rozľahlá piesková pláž. Pohoda. A len pár hodín cesty autom. Vedela som, že tam nie sme naposledy. A nemýlila som sa 🙂

Do našej rodiny sa medzitým pridalo druhé bábätko a ja som opäť zatúžila ísť len na takú easy dovolenku k moru autom. Hlavne o to more mi išlo. Neskutočne ma resetuje a revitalizuje. A deti ho milujú – to asi nemusím hovoriť. Samozrejme, že som pozerala aj letenky, airbnb, first minuty a všelijaké vzdialenejšie destinácie. Mala som pocit, že “za tie peniaze” by sme mohli mať aj “viac”. No v ničom som nemala pokoj. Len v tej pohodovej dovči v Severnom Taliansku. Moje babies zo mňa robia retromamu…a po najnovšom ma učia robiť veci srdcom aj s kľudom zároveň. Sú to malé Božie (po)tvory, o tom niet pochýb 🙂

No tentokrát sú už babies dve. Život s nimi je síce krásny, ale aj náročný. Vedela som, že veci sa budú komplikovať, pretože tak to teraz je. A preto potrebujeme veľmi nekomplikované ubytovanie. Priamo tam, kde chceme tráviť čas. A kde inde ako priamo na pláži 🙂 A Severné Taliansko je na toto majster…najprv som hľadala niečo na štýl Eraclea Mare, nejakú kľudnejšiu lokalitu. Ideálne apartmán ako vždy. Presurfovala som celé Benátsko (myslím na internete! 🙂 ), no nič ma v rámci rozpočtu nenakoplo. Až…

….až som sa neočakávane zaľúbila do jedného malého hotela. Do nášho minihotela na piesku…a strešného apartmánu v ňom. A ešte k tomu v januárovej akcii! A uvidela som to. Našu rodinu ako pohodovo zvládne prvú spoločnú dovču vo štvorici. Tento pocit som potrebovala….a prst po mape zišiel práve tam, kam som vôbec nemala namierené. Do rušného Lido di Jesolo…a do hotela.

Nejdem vám písať geo infošky, ani robiť guida a dávať tipy, čo kde ako. Boli sme tam len pár dní, rozhodne sa nevyrovnám googlu 🙂 No poviem vám zatiaľ svoje prvé aj druhé dojmy…

Ten pocit, keď sme dorazili na hotelový parking a spoza budovy vykúkali slnečníky a piesok. A more. Nie som typ na tieto mestské pláže….ale až mi srdce poskočilo. A poskočila som si aj ja. A Miši tiež…vysmiaty s klobúkom na hlave. Lu si už ťahala svoj kufrík do hotela, ona proste nečaká 🙂 Všade kopec ľudí. Taký život tam sršal. Hneď som sa prebrala z dlhej cesty. Dali sme sa do plaviek a neuveriteľné, ale ešte v ten deň sme sa aj okúpali (prvýkrát sme totiž na cestu vyrazili pred osmou – vďaka nášmu novému členovi, ktorý sa rysuje byť ranné vtáča – som šokovaná, ale má to aj výhody 🙂 ).

No potom prišiel šplech do očí. Nie ten, čo mi frkla Lu, keď sa hrala na Baywatch. Ale ten adaptačný. Na veľkú mestskú pláž. Trošku som bola v šoku. Tak veľa ľudí. Vyšľapaný (bahnitý) piesok niekoľko metrov od brehu. Plné more detí. Milión lehátok. A ja s mojim bábätkom, na ktoré som ešte stále tak precitlivelá. Zapochybovala som, či som dobre urobila. Či som dobre vybrala. No potom som sa pozrela na Lu. Ona bola taká šťastná….

Konečne rozbalila formičky, ktoré sme si odkladali do Talianska. Pohrala sa s nafukovacou loptou, ktorú sme tiež mali dlho zbalenú (učíme sa to čakanie 🙂 ). Lietala horedole. Povyzliekala sa dohola a robila kotrmelce v piesku. Totálny freestyle. Nevedela, kam skôr. “Mami, pozri!” stále dookola. A potom čľup-člap- šplech. Vysmiata najviac.  Aj ona už asi potrebovala reset 🙂. Už si aj našla kamarátov. Lu toto práve miluje. Veľa ľudí. Rozruch. A Jesolo jej v tomto neskutočne sadlo. Ani sme nevedeli, že ju máme. Až keď objavila mušle…to bolo radosti. Išla som si s ňou nejaké pozbierať. Moja vášeň od detstva. Mušle. A bolo super zažívať to s Lu. Zrazu som bola mysľou na úplne inom mieste. Zase som bola retro…

A keď som sa pondelok ráno zobudila, pláž bola nanovo upravená, víkendové davy boli preč…a s nimi odišiel aj môj pocit stiesnenosti. Prišiel pocit úplne iný – Lu sa nevie dočkať mora, Riši sa prvýkrát postavil ku gauču, Miši sa teší na anglickú slaninku…a mne viac netrebalo ku šťastiu. Happy family. Neostávalo mi nič iné, ako si začať užívať našu prvú spoločnú dovolenku….inú ako som si predstavovala, ale s tou naj bandou…

Príbeh o našej prve ceste k moru vo štvorici bude mať pokračovanie v ďalšom článku. Ten bude o našom týždni “na piesku”…a článok o týchto farebných domčekoch bude v tesnom závese za nimi 😉

Medzitým ma ale určite zaujíma, ako dopadli vaše prvé dovolenky v trojici, štvorici, pätici a nebodaj aj väčšom počte 🙂 Kam ste išli? Ako sa vám páčilo? Čo sa vám osvedčilo alebo aj nie? Ja mám pocit, že stále akoby dokola začínam, tak inšpirácia ma vždy len poteší 🙂

Ak vás tento článok zaujal, sledujte blog na Facebooku aj Instagrame. Priebežne pridávam rôznorodé stories, foto aj info o nových článkoch ? Ak sa vám ktorýkoľvek z nich zdá užitočný, budem veľmi vďačná za like či share ? A samozrejme ako vždy s vami rada podebatím v komentároch… 🙂