Vychytávka prastarých materí. Mali veľmi málo času, no o to kreatívnejšie boli. Tomu som začala úplne rozumieť až pri mojom druhom baby. A dala som sa nahovoriť na hojdačku pre bábätká – hačku. Najprv som váhala, či to zaberie, či to využijeme, či to vôbec treba a samozrejme či sa oplatí kvôli nej vŕtať do nového stropu….a oplatilo sa.

Nápad s hačkou mi vnukla Gabika, mamička dvojičiek, ktorá vedie e-shop Ecobaby s hojdačkami pre deti aj bábätká (a už chápem, ako to tá šikula všetko stíha 😉 ). Má tam aj krásne videá o hojdaní, húpaní a ich prirodzene utišujúcich účinkoch na deti. Dobre sa mi to pozeralo, ale ako som už písala vyššie, pochybovala som. A tiež ja som bola presvedčená, že naše druhé bábo bude tuhý spáč, veď zvyknuté na hluk popri súrodencovi (a tiež, že bude mať tatinove spacie gény 🙂 🙂 ).

Ale, ako ste si asi všimli z mojich prvých článkov už ako dvojmamy, tento scenár sa neodohral. Nehovorím, že Lu bola výborný spáč, ale to, čo mi pripravil Riši – to som neverila, že je možné. A hneď som písala Gabike, nech posiela hačku. Na pochybnosti sa už nezvýšil priestor. A tiež už ako dvojmama viem, že sa neoplatí (resp. niekedy aj nedá) bojovať s veternými mlynmi či ničiť sa, ale hľadať riešenia…

Ako sa hačka u nás doma teda ujala? Kedy mi najviac pomohla a kedy nepomohla?

Pomohla mi, keď…

• keď Riši nevedel v noci spať alebo vstával ešte pred kohútmi…a ja som ho dala rýchlo do hačky, párkrát zahúpala a obaja sme spali. Ja síce pod hačkou a so šnúrkou v ruke, ale tá hodina č dve vkuse stáli za to…

• keď som nemohla alebo aj nevládala nosiť…Lu som hrdo nosila a tešila som sa, ako budem nosiť Rišiho….ale tá potreba bola u ňho oveľa intenzívnejšia – Riši inak ako na mne vlastne ani nespal…ale postupne to malo na moje telo aj psychiku zlý vplyv a aj na Lu, ktorá ma videla s Rišim stále 2 v 1 a dávala mi to patrične najavo…

• keď chcela uspávať aj Lu…Riši potreboval veľa spať, tu problém nebol…ale spať s mamou a teda aj s Lu…chvíľku nám fungoval pobyt mimo domu, no s ochladením a chorobami sme museli byť veľa doma…a tam to už až tak nefungovalo…až s hačkou – hojdali sme spolu, spievali uspávanky (Lu rada spieva, bingo 🙂 ), kreslili a niekedy sme všetci spolu aj zaspali…opäť s tou šnúrkou v ruke, ale sladko… 

• keď som potrebovala niečo spraviť …mama je taký tvor, že sa musí vedieť naraz postarať o deti a aj o trilión iných vecí…tak mi vznikla nová forma života…život pod hačkou…so šnúrkou v ruke…a nebolo to až také zlé, ako to znie…niekedy som triedila prádlo, inokedy robila platby, či upravovala fotky na blog…a priznávam, niekedy som si len tak podriemala, čítala, alebo odpísala na správy na facebooku…aj mama je len človek 

• keď bola vonku príšerná zima…počas teplejších mesiacov sa dá všetko oveľa ľahšie riešiť…viem to porovnať s prvými mesiacmi s Lu, ktorá bola jarné bábo…veľa sme boli vonku a čerpali tam energiu. Iný život. No a vďaka hačke sme nejaký mali aj s našim jesenným bábom, taký tvorivý pracovný – čo bolo dobre nielen pre mňa, ale najmä pre Lu… už musím brať ohľad aj na ňu…

• keď bol Riši chorý alebo mu išiel zúbok…postupne vekom sa mu to spinkanie zlepšovalo, niekedy pospal aj v kočíku na terase, niekedy dokonca aj v postieľke….no potom prišli soplíky, zúbky a Riši to ako správny chlap nevedel zniesť a ja som sa cítila zakaždým ako v šestonedelí…no teraz už s mojou pomocníčkou hačkou…

Nechcem tú hačku nejak neprirodzene ospevovať, len preto, že sa to očakáva. Ja som Gabike aj niečo za hačku refundovala, keďže som mala blog (neočakávane) dlhší čas odstavený a pripadala som si neseriózne (no rodina ma potrebovala vtedy totálne na plný úväzok).

No aj tak chcem tento článok vypustiť do éteru, úplne úprimne, pretože hačka mi fakt veľmi pomohla (a môže pomôct aj niekomu inému…) a veľakrát som si nadávala, prečo som ju nekúpila už pri Lu…ale nebolo to vždy len ružové, preto napíšem, aj kedy nám to s hačkou nefungovalo…

Nepomohla mi, keď…

• keď mal Riši ešte svoj “štvrtý trimester”…a potreboval byť so mnou proste telo na telo…a hačku úplne odignoroval. Našťastie vtedy bolo moje obľúbené babie leto a nosili sme sa na ihrisko, kde sa Lu vyšantila, Riši pospal a ja pokecala s mamičkami…keď bol niekto so mnou doma, tak som si s Rišim oddýchla v posteli, dačo prečítala, vtedy mu viac netrebalo, len mňa…a vlastne ani mne…bábätká sú takéto maličké len veľmi krátky čas…

• keď mal reflux…potreboval byť vo vertikálnej polohe, prekrývalo sa to aj s tým “štvrtým” trimestrom, takže húpanie poležiačky no-go…tu radšej nejdem do detailov 😉

• keď som sa potrebovala vzdialiť na dlhšie…pôvodne som dúfala, že Riši v hačke prespí dve tri hoďky, no to proste nie je Riši (dodnes)…čiže buď som musela odbehovať alebo tam byť úplne pri ňom (ten život pod hačkou…) alebo som poverila hojdaním tatika, čo sa ale zase preklápam k výhodám 🙂

(Ne)naučí sa to?…najväčšia obava mamy

Alebo aj jej okolia. Niektoré bábätká dokážu spať samostatne v zavinovačke v postieľke či kočíku už od útleho veku – podľa mňa ich treba nechať, keď im je tak dobre (a aj mame). No niektoré nie. Potrebujú od tej svojej mamy k tomu pomôcť – veď ešte len nedávno s ňou boli na každom kroku, v teplúčku, v istote. A potrebujú sa tej istote znovu naučiť (o nej veľa píše Prekopová v knihe “Když díte nechce spát” – rozoberá práve aj to hojdanie…).

A preto som Rišiho najprv naučila na nosenie v šatke (neskôr v nosiči), aby sa cítil byť v bezpečí a mohol spať. A potom postupne aj na spanie v hačke – najprv to vyzeralo, že sa to nenaučí (tohto som sa obávala totiž viac), no pomohlo mu bozkávanie nožičiek, pohľad na mňa, hladkanie, uspávanka, dečka, cumlík (pozor – ten potreboval aj v nosiči) a samozrejme to húpanie, rytmus…cítil sa tak v bezpečí a spal. Okolo roka už nemal problém zaspať aj bez húpania, no stále sme si hačkou pomohli, keď bol chorý, bola ťažká noc alebo nechcel zaspať večer.

Každopádne pripúšťam, že by som bola najradšej, keby Riši spal tri hodiny vkuse v postieľke a ja stíhala všetko s noblesou…ale to nie je pre mňa pointa materstva (aj keď netvrdím, že mi tieto fázy nie sú príjemné 😉 ). Nemá zmysel deti porovnávať, ale prijať to svoje také, aké je a snažiť sa nájsť riešenie, ktoré aspoň trochu vyhovuje nám obom…ale ani tak to nebude ľahké. No stojí to totálne za to….z Rišiho je neskutočne zlatý pohodový chlapček, ktorý mi robí veľa radosti a užívam si všetko oveľa viac…a hlavne sa mi už nehúpe celý svet … 😉

A už teraz chápem aj tie maminy viacerých detí…oni to proste nejak vymyslia, lebo musia. Predsudky, posudky, vysoké ideály proste idú bokom….podstatné je niečo iné. 

Naplniť potreby detí, potreby rodiny, myslieť pri tom aj na samú seba a mať teplo v srdci. Pretože z mamy čerpá celá rodina. A preto na nej veľmi záleží… <3

Amen!

Vyskúšali ste už niektorá hačku? Akú ste s ňou mali skúsenosť? Alebo vám fungovalo niečo iné? Dajte vaše tipy na “nespavé” bábo….. 😉 😉

Ak sa vám tento článok páči, sledujte môj blog na Facebooku aj Instagrame. Priebežne pridávam zaujímavé stories,  foto aj info o nových článkoch. Ak sa vám zdajú fajn, budem veľmi vďačná za like či share ? A samozrejme ako vždy s vami rada podebatím v komentároch…