V predošlom článku o mojej škôlkarke som avizovala, že ďalšou témou bude náš víkendový reset. Po náročnej sezóne sme už potrebovali vypnúť a nastaviť sa na jarnú vlnu. Prišiel ten správny čas a deti “povedali”, že idú s nami 🙂

Last-minute booking do pohody

Urobila som rýchly rešerš a nakoniec vybrala family hotel neďaleko maďarských hraníc….ani nie hodinu od Bratislavy. Pohodlný, rodinný, neďaleký, wellnesový, prírodný, baby-friendly a za rozumnú cenu. Ako mama malého bábätka potrebujem byť v pohodlí aj pohode (nehrozí mi napríklad taký couchsurfing, ktorý mám inak veľmi rada). A už len predstava krátkej cesty na mňa pôsobila relaxačne. Neuveriteľné, ale mali voľné najbližší víkend… tak som sa nadýchla a stlačila “book” (samozrejme po konzultácii s mojim najdrahším manželom 🙂 )

*Tento článok nie je napísaný v spolupráci s hotelom – ak by ste mali záujem o bližšie info, rada poskytnem do správy

Baby-friendly pobyt v Dunakliti

Bolo to presne to, čo sme hľadali. Zasadené v prírode aj pri vode (tajne som dúfala v túto kombináciu). Ani malé ani veľké. V tichom prostredí. Areál hotela bol veľmi vzdušný s veľkým ihriskom, minifarmičkou pre deti, lavičkami, riečnou “plážou” a známou reštauráciou Sári Csárda hneď na susediacom pozemku so sedením na móle. V lete sú pojazdné aj detské bazény. S Mišim sme sa zhodli, že cez prázdniny sem určite prídeme na jednodňový výlet – nenormálne baby-friendly “kupko” (teda ak nás tam pustia – musím prezistiť, ako to funguje). Pred hotelom dokonca zaparkované bicykle na požičanie už aj s detskými sedačkami. Moje srdce podskočilo, aj keď na cyklosedačku to ešte s Rišim nevidím.

 

Jahniatka

Takto na jar mali velký úspech najmä zvieratka v minifarmičke. Mali sme šťastie a prvý deň sme vychytali presne čas, kedy ich kŕmili z baby fľašky – Lu bola fascinovaná a dokonca aj ja. Malé ovečky milujem odjakživa 🙂 Riši sedel v kočíku a všetko z diaľky pozoroval. Takéto pozorovania z kočíka nemám pri Lu zažité a o to viac si ich pri mojom druhom baby užívam … neskutočne prispievajú k rodinnej pohode. A ten svieži vzduch pri vode…

*Lu s ovečkou sme zachytili v krátkom videjku v story na našom instaprofile

 

Wellnessko so šmýkalou

Dni sme vychytali slnečné, no aj celkom chladné. No Lu sa našťastie už doma namotala na wellness bazénik – ona tak miluje vodu…. gény nepustia 🙂 Vo wellnessku sme okupovali prevažne bazénik pre deti so šmýkalkou. Bol tak akurát po (dospelý) pás, tak deti si zaplávali s rukávnikmi. Najmä Riši prekvapil – prvýkrát vo vode a úplne bez zaváhania. Tiež asi tie vodné gény. Ja som zase najviac ocenila župany a uteráky, v ktorých sme sa všetci premávali po hoteli – niežeby som si nejak potrpela…ale ten pocit, že sa všetci dáme do plaviek v kľude na izbe a potom len elegantne odkráčame do bazénovej časti. Po tak dlhej obliekacoprezliekacej zime to bolo veľmi relaxujúce.

Zajac v herni

Okrem detského bazéna bola v hoteli aj celkom veľká herňa s hradom na lezenie. Jediné, čo by som vytkla je jej umiestnenie hneď za wellnessom. A teda zodpovedajúca vlhkosť vzduchu či teplota. No rozumiem, že pre rodiny s väčšími deťmi to môže byť práve naopak veľmi výhodné – rodičia žblnkajúci sa vo wellnesse, deti skáčuce v herni – je možné, že sa sem raz vrátime pre tento pocit 🙂 No čo Lu dostalo bol animátor zajačik, ktorý ju v herni očakával. Majú ho tam mimo sezónu len piatok večer, tak sme vlastne mali šťastie. Lu sa z neho veľmi tešila. So zajacom ešte po preliezkach neliezla. A my sme ešte takto v herni nepokecali 🙂

Božie raňajky

Samozrejme, že nebol celý pobyt ideálny. Malé deti sú malé deti. U nás sa to najviac prejavuje okolo jedla a spania. No kým prejdem k dramatickejšej časti článku, musím povedať, že raňajky boli na parádu – Riši sa hral v detskej stoličke snáď s čímkoľvek, Lu chodila okolo stola a spievala (aj tú slovenskú hymnu z predošlého článku 🙂 ), my sme si s Mišim nakladali delikatesy a popíjali kávičku. Rodinná idylka. Až sme neverili. A musím povedať, že fakt úžasne varia v tomto hoteli! Na úrovni reštika. Každý dezert vyzeral akoby ho išli servírovať na súťaž. Mäská od výmyslu sveta. Miši tešil najviac.

Fast food so štyrmi hviezdičkami

Večery sme až tak na parádu nemali…..až som si vravela, či sme nemali ostať radšej doma (to si poviem vždy minimálne raz, keď odídem s deťmi z domu – aby som bola úprimná :D). Riši o šiestej už unavený (cez deň toho moc nenaspí), Lu v zlej nálade (raz sme z toho bazéna museli vyjsť…), my ukmitaní po celom dni….v reštaurácii kontrastne pohráva klavírna hudba, všetci nahodení degustujú chutné pokrmy….ktoré si ale my nestíhame vychutnať, pretože deti plačú a podporujú sa v tom navzájom. Prvý večer sme zrýchlili tempo (to som myslela tým fast foodom) a išli na izbu, kde sme boli ako v oáze sibírskeho tigra – všetci štyria v blaženom stave. “Doma je doma”. Deti to hneď vycítia. Zaspali sme skoro skôr ako oni… 🙂

Dráma sobotného večera

No druhý večer sa Lu potkla o stoličku susedného stola – zrovna keď si niesla na tanieriku roztopašný farebný dezert. Rozpleskla sa na zem aj s tým dezertom, spustil sa plač, všetci sa začali pozerať našim smerom. Riši sa zľakol, že Lu sa zľakla, tak začal tiež strašne plakať….Miši ho už radšej vzal na izbu a ja som tam zostala s tými pohľadmi. Hovorím si, “keby si si aspoň nedala ten rúž, vyzerala by si ako lepšia matka” (ale keď zas Mišimu sa to páči). Na chvíľu ma ešte vyrušil nepríjemný pohľad pani, ktorej spalo bábätko v kočíku (chápem…) a potom som sa začala sústrediť na situáciu s Lu.

Je to úplne normálne!

A v tom prišiel čašník….a hneď za ním najpozitívnejší moment celého pobytu. “Absolútne sa tým netrápte, to je úplne normálne, sú to malé deti. Stáva sa nám to bežne. My sa o to postaráme”. “Úplne normálne” povedal asi päťkrát a veľmi pokojne a milo sa usmieval. V tej chvíli som sa prestala hanbiť za náš dramaturgický stôl. Lu totiž ešte vzlykala hodnú chvíľu a odmietala ísť na izbu. Od takého dobrého menu sa ťažko odchádza. Tak som jej dala náhradný dezert, naložila som nejaký sacharid aj sebe, všetko sa utíšilo a doľahol na mňa akýsi zvláštny pokoj. Najbližšia večera nás už čaká doma… 🙂 Ale nie to som chcela. Doľahol na mňa pocit, že ten čašník mal totálnu pravdu – sú to len malé deti, je to úplne normálne. Absolútne sa tým netreba trápiť. Tento postoj si asi niekam vytetujem – je to základ všetkého. Nielen pri cestovaní s deťmi, ale najmä doma…absolútne.

 

Wellness víkend s malými deťmi – dlho som sa tak nezasmiala…

Piatok večer som sa na izbe rozplakala od smiechu. Stačil mi jeden deň. A nedalo sa to zastaviť. Bolo to super. Bol to absurdný smiech, ktorý som už dlho nezažila. Hovorím Mišimu, že toto nebude wellness pobyt, ale paródia na wellness….deti a wellness, veď to nejde dokopy.  Nabudúce pôjdeme kempovať. To sa zase rozosmial Miši – na predstave kempovania so mnou 🙂

Absurdné spomienky

No pripomenulo mi to jednu vec – naposledy sme sa takto rehúňali v Mexiku. Napríklad, keď Mišiho dooblizoval pes našich couchsurfing hostiteľov a nedal mu pokoj ani za ten svet. Alebo keď sme sa sprchovali v Guatemale so žabou (áno, zase na couchsurfingu, nedali sme si povedať). Alebo keď sme skoro vypadli z rozheganého autobusu v Cancúne. Alebo keď nám odfúklo vytúžené pečené kura po tom, čo sme dve hodiny v horúčave tlačili pokazené bicykle (tu som sa ale smiala len ja – kľuďas Miši mal najväčšie nervy na svete 🙂 ).

Absurdný humor na štýl “je toto vôbec možné?”. Je ako droga – už mi veľmi chýbal. Myslela som, že budeme musieť ísť do Thajska alebo tak. No vidím, že s dvomi deťmi nám zatiaľ postačí aj wellness pobyt za najbližšími hranicami :). Ozaj pravda, že s deťmi netreba ísť ďaleko za dobrodružstvom. Za príhodami. A Lu bude mať už tú svoju prvú absurdnú do archívu – “ako sa Lu rozpleskla v Maďarsku na zem so 4 hviezdičkovým dezertom”. Ale nič proti Thajsku samozrejme! Je na mojom “to-go liste”, ako aj kopec iných krajín, ktoré by som raz chcela vidieť. Najlepšie s deťmi, aby aj oni videli svet.

 

Oddýchla som si vôbec?

No na záver vyvstáva otázka – oddýchla som si nakoniec, ako som si predsavzala?

Paradoxne aj popri tom všetkom som cítila relaxáciu. Taký reset. Od starostí domova, od domácnosti, od kuchyne, práčovne, jednoducho od stereotypu. Teplý wellness, voňavé perinky, všetci v jednej izbe, len zopár vecí so sebou, oveľa viac pozerania do očí jeden druhému – proste viac spolu a v úplne inom prostredí….a ten smiech….

Už sa ho neviem dočkať najbližšie.

Preto si rada vypočujem aj vaše skúsenosti a odporúčania :). Ako sa osvedčili víkendové pobyty s deťmi vám? Viete odporučiť nejaké zaujímavé miesta/hotely pre rodinky s deťmi? Neváhajte so mnou aj ostatnými zdielať aj tipy, ako si takýto pobyt spríjemniť či vtipné (alebo aj menej vtipné) príhody 🙂

Ak vás tento článok zaujal, sledujte náš blog na Facebooku aj Instagrame. Priebežne pridávam rôznorodé stories, foto aj info o nových článkoch ? Ak sa vám ktorýkoľvek z nich zdá užitočný, budem veľmi rada za like či share ?

PS: Na blogu nájdete aj články o iných výletoch či víkendoch v okolí Slovenska, keď sme ešte boli traja: napríklad o Prahe, NeusiedlerSee alebo aj ZickSee.